Len tomu bude ukázaná cesta a budú mu otvorené brány do kláštora vo fyzickej rovine, koho jemné nitky privedú do kláštora v duchu. Kým sa tak nenastane, zostávajú hrubohmotné brány kláštora človeku uzatvorené. Vítajú však všetkých tých, ktorí sa k nim blížia v duchu.

Některé sny mám přitom tak výrazně živé, že i po letech si na některé momenty z nich nesu vzpomínky stejně ostré jako na vzpomínky z denního, bdělého života.

Už len samotné zdieľanie tohto príbehu s vami a precítenie celého môjho pozemského života mi, ako čistý horský potok, záplavou sĺz prináša očistenie a precitnutie. Verím, že aj vám prinesie iný pohľad na súčasný svet.

Príjmite ako dar odo mňa a bratov možnosť spoločného napojenia sa na svetlé nitky každý večer o 21. hodine. Vtedy sa obzvlášť budú naše modlitby zameriavať smerom ku všetkým, ktorí svetlé nitky vyhľadávajú a po nich túžia. Budú vám otvorené duchovné brány nášho kláštora, za ktorými vám bude umožnené čerpať z prebohatých duchovných darov tak, ako je to umožnené aj našim bratom.

Svatá pavéza, koruna života září nad vrcholem každého roku.  Jako poklad nejvyšší, samo milostiplné Světlo ji člověku podává. Z Jeho vznešenosti smíme přijmout posilu, každý kdo po tom touží, jsa připraven. A požehnaný čas příprav na příliv volání Svatého Boha, nyní nastává. ...

Nadchádzajúci čas si od nás všetkých žiada to najvyššie vypätie síl a počúvanie hlasom našich pomocníkov, ktorí majú pre nás návod, ako prejsť bodom obratu.

Zejména je nutné přestat posuzovat vše jen svým rozumem a chtít určovat, jak má to či ono probíhat. Naopak je třeba naučit se pokorně naslouchat a poslušně uskutečňovat vnitřně přijaté jasné pokyny.

Bez květů není květiny, bez tvoření není duch. Kdo ale nemůže činem vyjádřit nádheru a smysluplnost, která se s pobídkou ozývá v jeho nitru – kdo si zvolil účelové živobytí, nebo podléhá vůli jiného, ten zvolna vadne a usychá. Ale proč?

Z čitateľov článkov na stránke Cesta Grálu už zrejme nikto nepochybuje, že zo situácie, ktorá je dnes na Zemi a ktorá prináša mnohým ťažké prežitia, vyjde víťazne Svetlo a to aj napriek tomu, že sa to ešte nejakú dobu bude navonok javiť opačne, že ťažké prežívania sa budú množiť a stupňovať.

Nie množstvo výzdoby, ale mocné, živé duchovné deje boli to najdôležitejšie, čo ľudí privádzalo na Horu Spásy. Každý z vďaky túžil priniesť niečo pekné, čím sa symbolicky priestor mohol vyzdobiť a zušľachtiť