Stalo sa to dávno. Svätá noc, noc narodenia Spasiteľa. O tom, čo sa udialo tej noci, kolujú mnohé legendy a čítava sa o nej v kostoloch a chrámoch s nádychom niečoho nadprirodzeného a mystického. Skúsme si predstaviť, ako by o tej noci rozprával ten, ktorý sa vtedy nachádzal v Betleheme a skutočne ju prežil.  Piesky času uchovali pod svojimi nánosmi aj túto udalosť spred 2000 rokov, ktorá tak výrazne zmenila chod dejín a ovplyvnila osud nejednej ľudskej duše. Práve tieto vianočné sviatky sa stali tými, keď spomienka jednej duše a jej plné uvedomenie si vtedajšieho prežitia, privodili veľký obrat v jej doterajšom vnímaní udalostí.

Tieto vianočné sviatky sa duša ocitla v lavici kostola, kam už roky nechodievala kvôli tomu, že nesúznela so smerom, akým cirkev vykladá udalosti Vianoc. Driemala v nej mocná spomienka, ktorá sa oživila v čase Štedrého večera, keď zástupy počúvajú o narodení Mesiáša v Betleheme. Duša sa v rozochvení preniesla do iného časopriestoru, v tom okamihu prestala vnímať slová kazateľa a múry chrámu.  Otvorila sa mocným prúdom z výšin. Ocitla sa v spomienkach na dávnu dobu a prepojila sa s prúdmi a prežívaním ľudí, ktorí v tom čase niekde inde na Zemi čítali z duchovne prijatých textov z knihy Z doznelých tisícročí. Tak pred ňou vyvstávali živé obrazy tak, ako ich mala uložené v sebe:

„Prostí ľudia bežali domov, zobrali ženy a deti a potom išli za lúčom hviezdy, až našli maštaľ. Ako im len žiarili oči! Ako túžobne si želali, aby smeli Mesiášovi slúžiť! Uchvátilo ich šťastie. Vo svojej blaženosti chceli vybehnúť von a zvestovať to všetkým ľuďom.

Len ťažko sa dokázali odlúčiť. Stále ešte vyčkávali a pozorovali dieťa, až kým ich Jozef nepoprosil, aby už odišli, pretože Mária potrebuje pokoj…“

Začali sa vynárať spomienky, ale aj prežitia, ktoré ťažko pálili na jej rúchu. Musel sa uzatvoriť kruh a to, čo ju doteraz tak veľmi ťažilo a trápilo, našlo cestu von spočívajúcu v jej rozprávaní:

Potvrdzujem Vám, že jedným z tých prostých ľudí, ktorí našli cestu k jasličkám s dieťaťom, som vtedy bola aj ja sama. Ten dej je vo mne vrytý ako moje doživotné vlastníctvo a pečať. Hĺbku udalostí a dejov, ktoré sa vtedy odohrali počas času, ktorý nazývate vianočnými sviatkami, nosím v hĺbke svojej duše. Preto som nevedomky k sebe nechcela pripustiť žiaden iný obraz, ktorý by hĺbku môjho prežitia znižoval a zhadzoval ho do prachu Zeme. Bola som tam a stála som pri maličkom Mesiášovi. Túžila som Jemu slúžiť a byť mu verným služobníkom. Mocná sila z výšin otvárala moje vnútro tým najkrajším predsavzatiam a prosbám do výšin. Sila a moc týchto okamžikov umožnila rýchle vyslyšanie týchto prosieb a nastavenie ciest môjho osudu iným, omnoho svetlejším smerom, než bol ten plánovaný dovtedajší. Bola to krásna sieť príprav z výšin, za ktorými bolo mnoho námahy a práce duchovných pomocníkov a iných vysokých bytostí.

Aká veľká však bola v tomto ohľade moja vina. Predsavzatia, čistá túžba a radosť zapadli pod nánosom iných omnoho dôležitejších pozemských udalostí, ktoré sa ma snažili odchýliť z tejto tak žiarivej a radostnej cesty. Do môjho životného osudu vstúpili možnosti získania lepšieho živobytia, kúpy nového domu a ďalšie, navonok  dôležité povinnosti. Všetkému tomu som sa tešila a vnímala to ako milosť a pomoc Stvoriteľa za to, že smiem pomáhať Jeho Synovi na pozemskej púti. Spočiatku to bolo len malé odchýlenie, keď som sa začala modliť a prosiť o čisto pozemské pomoci a dary. Na začiatku cesty aj to najmenšie neviditeľné odchýlenie však vyvolá po dňoch kráčania nepreklenuteľnú priepasť, do ktorej sa človek zrúti, ak by chcel prejsť na druhú stranu. Stále menej som pri svojich modlitbách a prosbách myslela na malé dieťatko, ktorému som chcela pomáhať a urovnávať Jeho cesty. Plameň túžby po niečom vyššom vo mne takmer úplne pohasol a moja pozornosť sa nenápadne obrátila na to pozemské, ktoré sa stalo cieľom môjho duchovného snaženia. Čistú silu z výšin som využívala práve smerom k pozemskému namiesto toho smeru, ako bola určená múdrym určením Stvoriteľa.

Tým, že sa môj majetok zveľaďoval a rástol, domnievala som sa, že všetko je v poriadku a zhora ku mne prúdi požehnanie v súlade s mojím dávnym prežitím. Spomenula som si aj na dieťatko, ale v tom čase by z Neho už musel byť takmer dospelý muž! Keby som sa ho aj rozhodla hľadať, musela by som zanechať svoj majetok a vydať sa hľadať ho do sveta s neistým výsledkom. Z času na čas som začula zvesť o nejakom Nazaretskom, o ktorom kolovali priam až neuveriteľné príbehy a historky.

Čo dokázal tento, to by veru zvládol málokto. To pravé, skutočné čo vychádzalo zo samotnej pravdy sa ku mne dostalo zmiešané s priam neuveriteľnými a fantastickými udalosťami, ktorým sa ani pri najlepšom chcení nedalo uveriť. Dostávalo sa mi aj zvestí o novom učení, ale plameň mojej túžby bol tak slabý, že ho bolo takmer nemožné znovu poriadne zapáliť a nejavila som o novú pravdu záujem. Ani keď som začula o ukrižovaní tohto učiteľa a proroka, ani to mnou navonok nepohlo. Tak som prežila navonok príjemný život, ale vnútorne prázdny a s pre seba nedozernými následkami. Ako krásne bolo všetko pripravené, aká bázeň a sila napĺňala môjho ducha, žiaľ nedokázala som po tejto ceste kráčať a namiesto toho som sa vyžívala v pozemskom blahobyte.

Odišla som zo vtedajšieho života, bez najmenšieho zamyslenia sa nad jeho priebehom. Nadchnutá jedným mocným okamžikom, ktorý následne rýchlo pohasol.  Nevnímala a neprežívala som mohutné a mocné dianie vôkol seba, pretože som to nechcela a nezaujímala sa o to. V mojich najsvetlejších chvíľach sa mi duchovní pomocníci snažili odovzdať to najcennejšie porozumenie a rady, žiaľ vtedy som vôbec nebola prístupná ich cenným radám a pomociam. Ako výrazne by mi pomohli v mojom ďalšom živote a zjednodušili mi moje náročné putovanie životmi. V uzavretí a neporozumení pre to vyššie sa niesli aj moje nasledujúce životy. Mala som chvíľku, keď som sa dokázala otvoriť niečomu vyššiemu, následne však akoby vzniknutý zápal pre vec, spálil vo mne všetko nadšenie a chcenie. Životy som sa plahočila v nevedomej rovine a nerozumela tomu cennému a hodnotnému, čo sa po celý ten čas vznášalo okolo mňa. Túžobne som si vtedy želala Mesiášovi slúžiť, ale nedokázala som sa takejto situácie zhostiť a do služby nastúpiť. Životné lekcie boli ťažké, nesmierne ťažké a žiaľ som sa neporozumením a ich nesprávnym vyhodnotením a tým aj nevyužitím, zapletala ešte hlbšie a hlbšie. Na druhom brehu sa mi mnohé spojilo a objasnilo, žiaľ v pozemskej rovine som si všetko blokovala tým, že som počuť, ani vidieť nechcela a nedošlo k zvedomeniu toho všetkého. Aj udalosti spred 100 rokov prešli vôkol mňa bez dotyku, keďže ako prvú uloženú mi úlohu som spočiatku sama musela rozbiť ten múr neporozumenia a nechcenia vôkol seba, aby som smela vedomejšie pokračovať v ďalšej duchovnej službe. Neprešla som ani tým prvým stupňom, ktorého splnenie predpokladalo ďalšiu duchovnú službu.

Až teraz, vďaka veľkej milosti z výšin sa mi konečne podarilo otriasť zo seba nánosy a vrstvy prachu, až sa môj duch konečne prepojil s tou nádherou, ktorú začínam pociťovať aj na tejto Zemi. Rada by som volala a zvestovala všetkým o tej nádhernej noci. Verím, že aj samotné zvestovanie o nej mi pomôže  aspoň čiastočne sa oslobodiť od tých pút, ktoré ma tak dlho skľučovali a vlastným pričinením mi namiesto rozletu slúžili ako okovy.

***

Deje, ktoré túto noc prebehli a udiali sa, siahali do pre človeka nedosiahnuteľných výšin. Hviezda z nebies sa zjavila nad miestom narodenia dieťatka a mnohým ľuďom sa otváral vnútorný zrak. Aj mňa samú hviezda vyslovene priťahovala a videla som postavy a bytosti nádherného nadpozemského zjavu. Stačilo ich len nasledovať a človek by sa dostal na miesto, kde sa narodil Spasiteľ. Mnohým ľuďom sa v tom čase na chvíľu otvoril vnútorný zrak pre jemnejšie úrovne, než boli schopní vidieť dovtedy. Všetko malo slúžiť k ohláseniu Zasľúbeného, ich Pána. Všetko čo som vtedy prežívala, bolo úplne prirodzené, v hlbokej harmónii a bázni. Človek to však vnímal vďaka zásahu z výšin, pretože sám by takúto vnútornú námahu vynaložiť nemohol, hoci by chcel. Postačilo by len ostať vo vtedajšom napojení sa a vďake a môj život by sa uberal úplne inými smermi. Nezakladajte svoje učenie na tom, že Spasiteľ bol chudobný a narodil sa v jasličkách a maštaľke, milosť Pána všetko naplánovala úplne ináč a vôbec to nie je dôležité. Ježišovi pozemskí rodičia medzi chudobných tej doby nepatrili a nepatril medzi nich ani Ježiš. Narodenie v jasličkách bola okolnosť veľkého náporu pútnikov, ktorí hoci aj mali čím zaplatiť, nenašli miesto. Nezaoberajte sa tak, ako ja, len tým pozemským, ale dívajte sa nahor, na to duchovné! Kde je vo vašej duši zakotvené posolstvo, ktoré Váš Spasiteľ svetu priniesol? To je to dôležité, Jeho sväté Slovo akým spôsobom máte žiť a konať tak, aby sväté zákony napomáhali Vášmu vzostupu, namiesto toho, aby Vás privádzali k pádu. Pod Božím Slovom rozumejte to, čo vyslovil samotný Majster k poučeniu a pomoci pre človeka. Nie je Božím Slovom to, čo niektorý hoci aj z jeho učeníkov povedal, alebo ako on danej situácii porozumel. Vôbec nie sú dôležité miesta, ale za všetkým hľadajte len tú pravú duchovnú, nadpozemskú podstatu.

Neberte nič z toho ako poúčanie, ale každé jedno slovo z toho je mnou samou horko prežité a trpko oľutované a skrýva sa za ním mnoho sĺz a ťažkostí. Nekonajte preto tie isté chyby ako dávno ja sama, ale nech je Vám aj toto moje prežitie ukazovateľom, kade tie pravé cesty nevedú. Otvorte aj vy svoje vnútra tomu pravému duchovnému učeniu a svetlo Pravdy bude navždy osvetľovať vaše cesty. To Vám praje jedna ľudská duša, ktorá počas týchto vianočných sviatkov smela nastúpiť na cestu porozumenia a poznania svojich dovtedajších chýb.

Nebojte sa a pokoj a mier nech ostáva s Vami.