Ženy sú tak rôzne, ako sú rôzne kvety na lúke. Tak ako lúka je oblažujúca a krásna, plná sviežosti, vône, farieb, prísľubu života, plná zvukov a pohybu, tak sa aj toto všetko zrkadlí v ženách, v ich rôznorodosti, osobitej kráse, v prejavoch pohybu, vo vnútornej kráse, v úsmeve, v láske, v pomoci.
Každá je jedinečná a pekná v tom svojom pôsobení, na tom svojom stupni poznania a skúseností, v ktorom sa práve nachádza. A tak, ako každý kvet rastie a rozvíja sa do krásy, tak aj každá žena postupne rastie, rozvíja sa, rozkvitá a začína prinášať to svoje do tohto Stvorenia.
Každá jedna žena dostala do vienka schopnosť k tomuto rozvíjaniu sa, k prejaveniu sa samej seba. No nemá k tomu vždy vytvorené, nápomocné aj tie vonkajšie pomery, aby to dokázala.
Život má často náročný, ťažký, obvykle je tam pocit neistoty, strach o svojich blízkych, násilie, manipulácie a ona nemá nikoho v okolí, kto by ju podržal, pomohol, poradil. Preto sa s tým borí sama, ako vie a ako si myslí, že je to dobre. Niekedy až po rokoch príde na to, kde robila chyby a potom sa to už snaží napraviť, aj keď je to často náročnejšie. Súčasne sa z toho aj poučila a nechce sa už vrátiť späť do toho, čo bolo.
Všetko, celý život, každý jeden deň, je o jej dozrievaní a zdokonaľovaní sa, o pochopení ako tento svet funguje a najmä to, aké zákony hýbu týmto svetom, ale je to aj o pochopení jej vlastného vnútorného diania.
Pochopiť a poznať:“ Kto som ja, prečo som tu, aké je moje miesto, aká je moja úloha“.
A preto je vždy dobré, keď je táto zmena spojená aj s duchovným rozvojom. Vtedy to s pochopením súvislostí, zákonov a zákonitostí môže ísť ľahšie. Ľahšie to môže byť preto, lebo v pochopení samej seba má pevnejšiu pôdu pod nohami, a tiež potom chápe toho druhého, prečo robí to, čo robí a prečo reaguje určitým spôsobom.
Vždy je dobré, aby si uvedomila, odkiaľ popudy k určitému chovaniu toho druhého, prichádzajú. Či nesú v sebe dobré energie – tvorivé, budujúce, alebo sú to energie negatívne, nesúce v sebe deštrukciu, rozdeľovanie, zlosť, závisť… Podľa toho sa žena môže zorientovať a zaujať ten správny postoj.
Nemala by do seba prijímať negatívne energie, ale mala by ich od seba odraziť svojím pokojom, nadhľadom a vnútornou harmóniou a to tak, že nebude už viac reagovať na útoky vonkajším prejavom, ale najmä, ani svojim vnútrom. Zostane v pokoji, v láske, aj keď to nie je často jednoduché. Treba to opakovane skúšať, aby tieto situácie zvládla a pomaly, ak chce, dokáže sa to každá žena naučiť. Keď chce a rozhodne sa, správne si poradí v každej situácii v prospech všetkých zúčastnených v danej situácii. Dôležitý je tu jej vnútorný postoj, jej zdokonaľovanie a pevné a isté pôsobenie v tomto stvorení.
Každá žena reaguje na rôzne podnety inak, svojim osobitým spôsobom, podľa stupňa svojej zrelosti a poznania, podľa svojich skúseností, prežití a pochopení.
Postupne sa stáva pevnejšou, istejšou, a správne reagujúcou v každej situácii, bez agresie, bez snahy zvíťaziť nad druhým, ale s cieľom dosiahnuť harmóniu a túto harmóniu si v sebe aj vo svojom okolí udržať.
Skrátka, pôsobenie v láske a v harmónii, ako je to určené a dané každej žene do vienka, k jej pôsobeniu na Zemi, aby svojim správnym postojom udávala ten správny smer žitia života tu na Zemi. Aby tento smer viedol na duchovnú cestu, na cestu domov do nášho skutočného domova a aby tento smer, túto cestu, našlo čo najviac ľudí.
Toto je dané žene za úlohu. Byť tým svetlom vpredu, ktoré svieti v tme a ukazuje cestu. Stačí aj jedna sviečka v tmavej miestnosti, aby sa miestnosť rozjasnila a aby tma ustúpila.
A koľko žien je na tejto Zemi; a aj keď ešte všetky nehoria jasným plameňom, no majú schopnosť plameň zapáliť a horieť.
Tak svieťme!!!
J.S.
