Milí priatelia,

vo Svetle Pravdy, v Pánovom Slove sa nám dostalo nesmiernej milosti už tu v hrubých hmotách možnosť spoznať pravdu od Boha Otca. Sme ako kvety rastúce na pestrofarebnej lúke, každý svieti inou farbou, vôňou, tvarom, máme za sebou iné cesty Životom, ale len spoločne vzájomným doplňaním vychádza z nás prílev požehnaného duchovného pôsobenia pre blaho všetkým živých tvorov vo Stvorení.

Nemusíme mať úplne rovnaký názor na všetko, čo sa deje v nás, okolo nás, v národe, v civilizácii. Všetci veľmi dobre vieme, akú veľmi vážnu, ale i veľmi krásnu dobu žijeme, ale skutočne najviac práce máme každý na sebe samom. Vo vzájomnom pôsobení, rozhovoroch však mali by sme mať čo najviac prienikov, na ktorých by sme mali budovať ďalšie kroky nášho pôsobenia.

Snáď toto pojednanie sa viac týka mužského pôsobenia, ktoré má byť hrdé na spoznanie Pravdy a patrične svoje pôsobenie pretaviť v hmote čisto, jasne a pravdivo v život medzi ľuďmi. Tam už nie je možné žiadne kľučkovanie, krútenie alebo dokonca vypočítavosť. Predsa bojovník za pravdu, pozná len jednu pravdu, jeden Zákon Boží a snaží sa za každých okolností ju obhájiť, bez ohľadu na to, čo mu to prinesie od ostatných ľudí. Ako Svetlo neustále zosiluje svoje Žiarenie, všetko musí vyjsť na Svetlo, naše ľudské vlastnosti a tým aj spoločenské deje. Všetci máme čo robiť, veď jedna Pánova prednáška končí slovami: „Nech sa nikto nepozerá na druhého, lebo ani jeden nie je tak čistý, aby sám nemusel bojovať!“

Nedávno ma zaujali texty na stránkach Cesty Grálu, ktoré pojednávali o pôsobení ľudí, organizácii, štátov. Aj nezainteresovanému čitateľovi, ktorý nepozná Slovo Pravdy, ale má vyvinutý cit, je jasné, že mnohé storočia ľudských dejín určuje smer v spoločnosti prepestovaný rozum, prostredníctvom peňazí, teraz dokonca len tlačených, na úkor najväčšieho Daru v našom vnútri – nášho Ducha.

Predstavme si dvoch ľudí, alebo skupiny ľudí, ktorí sú v príbuzenskom alebo priateľskom vzťahu a v celku majú podobné názory na zmysel života. Nažívajú pokojne, harmonicky, aj hmotne sú zabezpečení, telesné zdravie slúži. Časom sa ale situácia v spoločnosti začne meniť, pod tlakom udalostí nastupuje tlak od ľudí čo spoločensky rozhodujú, rôznymi príkazmi, zákazmi, uzurpovaním si jedinej pravdy, prichádza obmedzovanie slobody ľudí, slobodného pohybu, dokonca vyjadrenia slobodného názoru. Aj vzťahy medzi ľuďmi, či skupinami ľudí sa začínajú meniť, vzniká čoraz menej prienikov v pôsobení a komunikácii medzi nimi. V horšom prípade aj nevraživosť, znevažovanie, neúcta. Veď to môžeme pozorovať vo svojom každodennom živote. To sa deje medzi ľuďmi, ktorí nemajú Poznanie a vo svojom vnútri môžu byť ešte dobrými. Ale ten človek, ktorý spoznal Slovo Pánovo a snaží sa ho dať v život, by mal mať na udalosti okolo nás, spoločnosti, na Zemi, vysoký nadhľad, nepoukazovať na tú, či onú stranu, muž by mať poznať trocha aj netendenčné historické udalosti, tieto jasne pomenuvávať, nevyvodzovať závery. Mala by panovať dôvera vo Svetlo, že sa všetko nakoniec dobre skončí a nastane nová doba Mieru. Ďakovať, ďakovať že očistné Lúče sú neustále bližšie a silnejšie, nech sa nám deje čokoľvek. Udalosti, ktoré naberajú rýchly spád, neposudzovať do detailov, nemusíme poznať všetky „správy“, ktoré väčšinou cenzúrujú temní prisluhovači. Viac a viac sa zaoberať svojím vnútrom, svedomím. Robiť radosť svojmu duchovnému pomocníkovi, reťazcu svetlých bytostí, svetlým bojovníkom. Pri varení „polievky“ by sme mali zdvihnúť pokrievku z hrnca a pozrieť sa do nej, kto a aké ingrediencie do nej dával, ako ju varil a s kým, aj hotová a horúca môže mať celkom dobrú chuť a vôňu, ale druhýkrát zohriata môže chutiť ako blen.

Už Pán Ježiš hovoril: „nech vaša reč je áno, alebo nie, všetko navyše je od zlého.“ Veľmi rád chodil k hriešnikom, nevyhýbal sa ani bohatým obchodníkom, hovoril choď a viac nehreš. Ale bol veľmi chladný a ohnivý zároveň voči ľuďom pokryteckým, ktorí sa vysmievali Slovu, ktoré priniesol, alebo dokonca zákerným. Takým, ktorí zasievali a zasievajú aj dnes medzi ľuďmi a národmi sváry, neharmóniu, manipuláciu. Ktorí v rámci svojej jedinej hmotnej „pravdy“ vnucujú iným ľuďom a národom svoj pohľad na život, aby ťažili z toho vo svoj hmotný prospech.

Naša civilizácia je v morálnom rozklade, len kde- tu sú ešte ostrovčeky ľudského bytia v súlade s božími Zákonmi, a takzvanú „demokraciu“ presvetlenú Silou Svetla môžeme nazvať už skôr demon-kraciou. Ale verme a posíľme to, že tá pôda na prijatie Slova medzi národmi sa neustále rozširuje a zúrodňuje a miera trosiek duchovných i hmotných pri prechode do ríše Mieru nebude veľká.

Keď sme skutočne prijali do srdca Ježišovo Slovo a Slovo Pravdy v Posolstve Grálu, ktoré sú spolu v súlade, ľahko spoznáme aj dnešných posledne menovaných ľudí okolo nás a v spoločnosti, pritom nemusíme byť ani jasnovidnými.

Ktorý národ na Zemi už dozrel ako celok, presvetlený Svetlom? Tak nám všetkým v tom Boh pomáhaj, odvážne vpred je Bohu milé.

D.S.