Viac než kedykoľvek predtým si spoločenské dianie a vážnosť doby žiada zaoberať sa spätnými účinkami konania, trestom, odplatou, a tým obávaným a častokrát zatracovaným slovom „karma“.

Medzi niektorými ľuďmi vládne mylná predstava, že si môžu voči svojím spolublížnym dovoliť všetko, hoci aj tie najhoršie zverstvá, pokiaľ tento svoj zámer vopred zverejnia a bezdôvodne si namýšľajú, že sa na nich nevzťahuje žiaden spätný účinok ich nedobrých skutkov preto, lebo tento svoj zámer vopred zverejnili a budúce obete sa tomu nepostavili na odpor.

Nechajme aj do týchto myšlienkových svetov a pevných ľudských presvedčení preniknúť Svetlo Pravdy. Nech sa stane záchranou pre tých nemnohých, ktorí sa ho ešte na poslednú chvíľu budú smieť chytiť ako záchranného lana. Kiež ich čím viac pozná nesprávnosť svojho presvedčenia a vykročí na cestu vedúcu k záchrane a spáse z pazúrov toho nesprávneho vedúceho do rozkladu.

Zákon votkaný do stvorenia prinášajúci spätné účinky, alebo odplatu, sa nazýva zákonom zvratného pôsobenia. Tak jednoducho a zrozumiteľne jeho znenie už pred dvoma tisíc rokmi vyjadril Ježiš: „Čo človek zasieva, to zožne.“ Už len z týchto samotných slov by malo byť jasné, aká komu prináleží žatva. „To zožne“ je uvedené zrozumiteľne bez možnosti vykrútenia a vyhnutiu sa dôsledkom hocakého konania. Akú človek dodá sadbu, to aj zožne. Tak ako pre nedobré, patria tieto všeobsiahle slová aj pre dobro. Ak niekto pre druhého predvída stratu a zničenie, ťažko sám vyviazne účinkom tohto zákona bez ujmy. Hoci pôvodca predvídal žatvu pre niekoho iného, prípadne do zamýšľanej situácie vedome a cielene poštval dve strany neznamená to, že s dôsledkami týchto činov nebude spojený. Každý druh plodí rovnaký druh podľa toho, aká bola sejba. Hoci sa väčšina ľudí vo svojej obmedzenosti izolovala od základných zákonov vesmíru neznamená to ešte, že božské alebo prírodné zákony prestali ľudstvo považovať za súčasť vesmíru. Oni nezmeniteľne pracujú pokojne ďalej. Tak aj zákon zvratného pôsobenia má za následok, že všetko, čo človek zasieva, teda všade tam, kde človek zadá príčinu na pôsobenie, tam sa mu musí dostať aj odplaty.

Samotný človek má na začiatku každého konania, pre ktoré sa rozhoduje, slobodné rozhodnutie. Konaním pritom nemusí byť len dokonaný alebo uskutočnený skutok. Pod konanie spadajú aj myšlienky a slová. Slobodné rozhodnutie človeka spočíva v možnosti uskutočnenia istého konania a zvolenia smeru, ktorým sa bude uberať vedená sila. Tá prúdi stvorením ako spleť kapilár. Vykonaním činu slobodná vôľa končí a dostavujú sa následky. Ich druh a sila súvisia so skutkom a predovšetkým so zámerom tvorcu. Na otázku, kedy sa dôsledky dostavia, nemožno presne odpovedať. Môže to nastať vo veľmi krátkej dobe, prípadne ešte v tomto živote, na druhom brehu po odložení pozemského tela, alebo pri nasledujúcom zrodení, kedy je ľudská duša zahalená páskou nepoznania. Tieto premeny nemajú na pôsobenie zákona spätného pôsobenia žiaden vplyv. Pozor však na to, že niektorý typ previnení, ktoré sa udiali v hrubej hmote, je možné odčiniť len tam a nie je tak možné uskutočniť po odložení telesnej schránky.

Človek, ktorý vyslal istý výtvor, je s ním viazaný bez ohľadu na to, či tento bol určený aj iným. Pokiaľ sa teda rozhodne vykonať druhému niečo nesprávne alebo zlé, jedno či už myšlienkami, slovami alebo nejakým činom, uplatnil svoje slobodné rozhodnutie na to, aby vyslal niečo nedobré do sveta. Nehrá pritom rolu, či je to viditeľné, alebo nie. Má to v sebe silu a život, vyvíja sa v zamýšľanom smere a prejaví sa. Aký účinok bude mať vyslané na toho, komu bol určený, závisí úplne od duševného stavu toho dotyčného. Môže mu to uškodiť, buď viac alebo menej, možno aj ináč než tvorca zamýšľal. Takisto sa môže stať, že mu to neuškodí vôbec. Rozhodujúcim pri tomto deji je len jeho duševný stav. Nikto nie je bez ochrany vydaný takýmto veciam. Čo sa však v tomto prípade deje s pôvodcom takého činu? S ním zostáva jeho výtvor spojený a po dlhšom alebo kratšom putovaní vesmírom sa prinavráti posilnený rovnorodým späť. Zákon zvratného pôsobenia sa prejaví tak, že výtvor pri svojom putovaní k sebe pritiahne výtvory rovnorodého druhu, alebo je sám nimi priťahovaný. Vzájomným zhlukovaním týchto výtvorov vzniká prameň sily, ktorý ako z centrály vysiela zvýšenú silu rovnakého druhu na všetkých tých, ktorí sú svojimi výtvormi akoby vláknami spojení so zhromaždiskom rovnakého druhu.

Takýmto posilnením nastáva čoraz väčšie zhustenie, až z toho konečne vzniká hrubý účinok, následkom ktorého musí niekdajší pôvodca sám prežívať to, čo kedysi zamýšľal. Pokiaľ dokáže správne prijať a vyhodnotiť takúto situáciu, môže sa pôvodca takýmto prežitím od tohto špecifického druhu chcenia oslobodiť a poznať ho ako nesprávny. Väčšinou sa žiaľ stáva, že práve nepochopením a tvrdošijným vzdorovaním a odmietaním takejto situácie a pomoci si človek privodí ďalšie ťažké prežívanie a novú karmu. Práve pre tento prípad boli myslené slová, aby človek, pokiaľ je takto bitý vracajúcimi sa dôsledkami starých nesprávnych činov, nastavil tomuto dianiu aj druhé líce a nevzdoroval mu.

Je dôležité pripomenúť, že následky sa dostavia aj vtedy, ak sa nejaký plán nepodarí, pretože dôležitý je samotný zámer a plánovanie nie to, ako situácia nakoniec dopadne. Takisto by niekto mohol namietať, že sa medzi sebou bili dve strany a on s tým nič nemá, pokiaľ by on sám takémuto konaniu nebol dal zámienku. Tieto slová patria všetkým tým, ktorí správnym spôsobom „investovali“, požičiavali, dodávali zbrane a techniku, alebo vytvárali cielené články a reportáže s cieľom, aby sa obe strany znenávideli. Tieto riadky by si mal prečítať aj ten, kto má prospech jedno akého druhu tam, kde iní strádajú a strácajú a vedome takúto situáciu podporuje.

Nech si každý pamätá, že prírodné alebo Božie zákony pôsobia ako dar tvorivej Vôle samočinne, nepodplatiteľne, spoľahlivo a každému prinesú to, čo si sám zaslúži. Nebude možné argumentovať, hádať sa, prekrúcať pravdu, hádzať vinu na druhých, lebo každému vymerajú presne to, na čo dal ten daný človek svojím konaním podnet.

Človek sám si takto dodáva vlákna, z ktorých sa na neúnavných tkáčskych krosnách života musí zhotoviť plášť, ktorý bude musieť nosiť. Nebude ho môcť s nikým vymeniť, odhodiť ho, alebo si namýšľať, že smrťou alebo novým zrodením tento plášť zmizne, alebo stane sa ľahším.

Ľahším sa môže stať vnútornou zmenou človeka a takými činmi, ktoré vedú smerom do výšin. Taký človek bude každému priať len dobro a stane sa každému tým najlepším priateľom, ktorý rád podá svoju ruku.

Preto je dôležité poznať zákonitosti, ktorým je každý z nás podrobený a nechať v tichej vnútornej prosbe Svetlom Pravdy osvetliť tie cesty, po ktorých sa majú uberať naše myšlienky, slová a skutky. Nechajme sa viesť po tej ceste, ktorá nám raz otvorí brány nášho duchovného domova.