Dva zdanlivo názorovo nezmieriteľné tábory. Skúsme sa však pozrieť, či to tak musí byť. Absolventi vysokej školy strávia minimálne päť rokov života štúdiom nejakého zvoleného odboru, ako im teda môže niekto neštudovaný tvrdiť, čo je v tomto odbore správne, keď on toľko neštudoval a nemá o tom ani poňatia? Väčšinou z takéhoto postoja prehovára pýcha, povýšenosť a odmietanie iného názoru.
Potom tu máme zástancov školy života, ako sa sami nazývajú. V hĺbke duše ich možno škrie, že oni nemajú čím vyniknúť, a tak pri každej možnej príležitosti tvrdia, že na taký či onaký druh poznania nepotrebujú vysokoškolské vzdelanie, a snažia sa ukázať, akí sú i bez neho hrdinovia. Zdôrazňujú to aj v situáciách, keď je každému zjavná ich nevedomosť a obmedzenosť chápania. Na potvrdenie svojej pravdy očakávajú súhlas svojich poslucháčov, čím maskujú vlastnú neistotu a nevedomosť. Zachádzajú až tak ďaleko, že označujú študovaných ľudí za otrokov rozumu, ktorí nie sú a nebudú schopní dosiahnuť duchovnú výšku, keďže úplne prepadli rozumu. Nech ani jeden z týchto zdanlivo nezmieriteľných táborov nezabúda, že ak sám ukazuje na druhých jedným prstom, troma prstami ukazuje súčasne na seba. Iste aj toto je znamením, ako to má byť, alebo ako to bolo zamýšľané Zhora.
Ktorá možnosť alebo cesta je teda tá správna? Predsa aj za dávnych čias, keď žiadne školy neexistovali, boli múdri muži, za ktorými druhí chodievali po radu. Ľudia vnímali ich múdrosť, ktorou prevyšovali ostatných, dôverovali ich úsudku, prevažne správnemu.
Čo si však počať v dnešnej dobe? Mám oľutovať roky strávené štúdiom nejakého odboru, ktorý ma zaujímal a v ktorom som chcel byť užitočný ľudstvu? Mám študovať, aj keď jeden pán tvrdí, že Ježiš si svojich učeníkov volil spomedzi jednoduchých ľudí, neskazených panstvom rozumu? Len malá skupina ľudí vie o ďalšom Vyslancovi, ktorý bol zoslaný na Zem a okolo ktorého sa takisto zoskupilo viacero duchov rôzneho druhu a stavu. Boli medzi nimi viacerí vzdelaní ľudia, ako aj tí s nadpriemerným zázemím.
Skúsme sa na celú záležitosť pozrieť z iného pohľadu. Človek je tvor prirodzene zvedavý a vynaliezavý. Túži byť v živote užitočný a túži sa vzdelávať. Niekoho to ťahá k manuálnej práci, iného k práci v kancelárii alebo k duchovnej činnosti. Každý sa vydá istým smerom a zakotví tam, kde cíti relatívne uspokojenie svojich túžob. Jeden zostane pri páse, iný prechádza školskými lavicami, aby bol raz schopný ten pás nastavovať či vylepšiť celý proces vo fabrike. Všetko má alebo by malo do seba zapadať. Obmedzenosť drieme všade a v každom, ale tou najväčšou je práve neznalosť základných Zákonov, ktorým sme všetci podrobení.
Vážnosť človeka závisí od stupňa jeho duchovného vývoja, jeho vyžarovania, jeho činnosti, od pomoci druhým, múdrosti, ktorou sa prejavuje, od práce na hodnotách, ktoré spoločnosť posúvajú vpred. Tí, čo v dobrom chcení absolvovali štúdium na vysokej škole, sú vo výhode, pretože dokážu situáciu lepšie vyhodnotiť, nenechajú sa tak ľahko ovplyvniť, dokážu sa pozrieť na vec z viacerých uhlov pohľadu, viac toho videli a ich vzdelanie im umožňuje dostať sa na miesta, kam by sa ten druhý bez školy nedostal.
Ale ani tento nemá za čím želieť. Svojou usilovnosťou a láskou k veci dokáže mnohé dobehnúť, ba aj predbehnúť tých, ktorí sa hnali iba za titulmi, bez túžby po poznaní a osvietení. Nerozhoduje diplom, ale odhodlanie, sebazaprenie, túžba hýbať sa vpred, za skutočným poznaním. Nezabúdajme na duchovné impulzy a počúvanie svojho vnútra, ktoré sa nikdy nemýli. Skrze hlas ducha, vyciťovanie, máme prístup k celej múdrosti, stávame sa súčasťou Stvorenia. Koľkí z nás môžu povedať, že dospeli k takémuto stupňu?
A čo tí, ktorí vyštudovali nečestne, len kvôli papieru a teraz sú na vysokých postoch? Pozrite sa dobre na týchto ľudí. Na ich morálne a duchovné vlastnosti. Sú to cnostní ľudia a duchovne na výške? Žiaľ, pravda je iná. Pre nich platia zvlášť slová: Moja je odplata, moja je pomsta! Nechajte tých ľudí a vysielajte tichú prosbu, aby ich posty smeli byť raz obsadené dobrými a cnostnými ľuďmi, ktorým záleží na blahu svojho národa. Nie hnev, ale úprimná a silná túžba nahor otvára brány nebies, skrze ktoré príde pomoc. Verte, oni sa ukážu v pravom svetle, odhalí sa ich morálka aj to, či si zo svojich štúdií aj čosi odniesli.
Nie je teda školstvo len pestovaním rozumu a vlastného ega? Aké má potom výhody? Žiaľ, v skutočnosti sa to tak javí a aj vyučované predmety a spôsob štúdia tomu nasvedčujú. Ak vezmeme do úvahy len tých, čo skutočne túžia po vzdelaní, a vynecháme tých, pre ktorých je toto otázka spoločenskej prestíže alebo formy zabíjania času, nájdeme v tom možnosť stretávania sa rovnorodých ľudí s cieľom vytvorenia niečoho, čo raz túto Zem povznesie. Štúdium je príležitosť na spoločné tvorenie a poskytuje veľký rozhľad. S ním sa spája aj možnosť cestovať za hranice, spoznať inú kultúru, stráviť tam nejaký čas, a ak sú tí ľudia dobrého vnútorného nastavenia, aj snaha využiť poznatky pre dobro veci.
Nehľadajme len negatíva. Sú ľudia, ktorí sú na svojich miestach, oplývajú vedomosťami rôznych vedných odborov, vždy ochotní poradiť a byť tu pre druhých, motivovaní povznesením ľudského druhu. Takisto sú tu ľudia svojou náturou jednoduchí, spätí s prírodou, oplývajúci úžasnými vedomosťami získanými istou rokmi vykonávanou činnosťou, pozorovaním prírody, načúvaním jej reči a podriadením sa večným prírodným Zákonom.
Dôležitá je rovnako vnútorná múdrosť, ako aj rozhľad v najrozličnejších oblastiach života. To určuje hodnotu hociktorého človeka. Často sa stáva, že aj študovaný človek obdivuje jednoduché životné skúsenosti obyčajného baču alebo človeka, ktorý roky žije v spojení s prírodou. Takýto múdry a rozhľadený jednoduchý človek rád vedie rozhovor so vzdelaným, aby sa dozvedel veľa nového, čo vedie u oboch k čulej výmene a k vzájomnému obohateniu.
Nezastávajme miesto, ktoré nám neprináleží, neveďme múdre reči a diskusie k témam, ktorým nerozumieme, nedávajme jednoduché, pritom neuvážené a obmedzené rady. Každý sa však díva na vec len z tej výšky, na ktorú sa dostal, mnohým chýba nadhľad. Ten, čo vidí viac, si často len povzdychne a vyšle vrúcnu prosbu nahor, keď vie, že to tomu druhému nedokáže vysvetliť. Človeku pomôžu najviac životné skúsenosti a vlastné prežitia.
Poznajme svoje miesto, ktoré nám Zákony Stvorenia pripravili, svojou činnosťou sa snažme byť z tejto pozície a z tohto miesta článkom, ktorý sa vlastnou mierou pričiní o to, aby sa pomery na tejto krásnej Zemi mohli zlepšiť, aby zavládol pokoj a mier. Nech sa nikto z nás nepovyšuje, ani povyšovať nenechá na stupeň, kam nepatrí, aby odtiaľ nemusel raz padnúť tam, kam patrí. Nech sa nikto nenechá ani ponižovať, nech ani neponižuje iných, nech udržuje rovnováhu a snahu byť plnohodnotným na mieste, ktoré mu bolo určené a kam patrí. Len vo vzájomnej spolupráci a na svojom mieste môže prispieť k rozvoju a k pokroku. Nezabúdajme vidieť Múdrosť Stvoriteľovu aj v tom, že v rovnaký čas vyslal na Zem ľudí rôznych stupňov vzdelania a stavov, aby spoločne dokázali vytvoriť na stupnici Stvorenia súzvuk tónov, ktorý je potrebný pre zdravé napredovanie a fungovanie celej spoločnosti ako celku. Keď sa každý bude nachádzať a pôsobiť na mieste v a pozícii určenej mu Zhora, zohľadňujúc jeho nadanie, druh a schopnosti, budú raz smieť zo Zeme prenikať tóny vďaky a záchvevy uctievania Najvyššieho do vyšších úrovní, ktoré raz obyvatelia tejto planéty budú nazývať tým najkrajším pomenovaním: „náš večný Domov.“
Tak sa staň a ty, človeče, precitni vo svojom vnútri a nechaj sa viesť cestami, ktoré ťa práve tam povedú.
