A vydajú plody svojej snahy preto, aby ste ochutnali z ich ovocia. Bude trpké a nechutné, ale budete ho musieť prijímať dovtedy, kým sa vám jeho chuť nesprotiví a nespoznáte jeho príchuť aj vo vlastnom živote. Až keď vo vás, úplne znechutených, vyvstane pevné rozhodnutie nerozsievať viac semená týchto plodov, budete môcť prestať ochutnávať. U jedného to bude skôr, u druhého neskôr, u niekoho možno nikdy. 

Je to pre poučenie všetkých, čo toto smeli prijať a zažiť, aby sa ich budúci, nový očakávaný život stal lepším. Nie každému však bude umožnené prekročiť čiaru medzi starým a novým. O dobe, ktorú prežívame, sa v duchovnej podobe zmieňuje Zjavenie Jánovo. Ľudia ho však neprijali tak, ako bolo povedané. Vykladali ho prekrúcajúc tak dlho, až jeho slovám nakoniec neporozumeli. Čo bolo jednoduché, to zamotali, čo malo pomáhať nahor, z toho vytvorili slučku, ktorá ich ťahá nadol. 

V čase, keď temno dvíha a odhaľuje svoju tvár a jeho nástroje vydávajú svedectvá toho, ku komu patria, rozlieha sa v masách volanie, priam až trúbenie do protiútoku. Použiť tie isté zbrane, ako používajú prisluhovači padlého. Programuje sa príchod vojny, nedostatku, hladu, umierania a všetkého ostatného. Vy, ktorí chcete patriť k zástupu Svetlých, uvažujte: aké zbrane ste dostali pre svoju pozemskú púť? Máte šíriť strach z nastávajúceho, prebúdzať druhých, či bojovať so všetkými možnými zbraňami proti utláčateľom? A kto je ten utláčateľ? Sú to tí neviditeľní, oni, vírus, moc farmaceutických firiem, štátna moc, proti komu nutne musíte bojovať? Čo ak sa ten nepriateľ skrýva v nás a bráni nám prebudiť svoje vnútro a otvoriť sa Svetlu, objaviť svoje duchovné zbrane a dary? Aj Ježiš hovoril, že Rím nie je nepriateľom Židov. My sa tiež skúsme zamyslieť, čo nám tieto prežitia majú priniesť, kde sa skrýva poučenie a vlastná nedostatočnosť. Vieme, čo sú naše duchovné zbrane, už sme ich objavili? Kto sa o to aspoň pokúsil?

Musím všade vykrikovať o tom, čo sa deje? V akom stave sa nachádza moja duša a kam sa napájam, keď takto konám? Som vtedy naladený a spojený s miestami, ktoré raz majú na Zemi v istom odlesku vzniknúť?

Začnime pôsobiť duchovne a všeobsiahle. Čo to vlastne znamená a akým smerom sa máme uberať? Je v tom ukrytá veľká požiadavka na nás samých a na naše duchovné úsilie. Je predsa  jednoduchšie kričať na nevedomých, ako sami hľadať a pokúšať sa o spojenie. Áno, je to jednoduchšie, avšak naša vnútorná sila sa ukáže až vtedy, keď vlastnou túžbou nahor vytvoríme prepojenia a kanáliky do vyšších svetov, odkiaľ neskôr bude môcť prísť pomoc. 

Nespoliehajme sa, že je to úloha povolaných a vyvolených, že my nič robiť nemusíme. Čo ak aj my sme práve jednými z nich? Nech každý z nás sa snaží myslieť, napájať sa a konať tak, akoby ním bol. Nie kvôli zásluhám a pýche, ale pre najčistejšiu pomoc a rozvinutie najvyššieho stupňa dobra. Pre vydanie toho najlepšieho zo seba načrime až na dno našich schopností a síl. 

Netvrďme tiež, že títo zlyhali alebo zlyhávajú, veď všetko temno musí vydať svoje ovocie. Je to zákon a nie je úlohou nikoho tomu zabrániť. Varujme a napomínajme, ak vidíme upadať priateľa do priepasti, prehovárajme z hĺbky svojho ducha k jeho duchu. Konajme vždy so snahou pomôcť a v dobrom chcení. Aby sme si svojím konaním len navonok neprivodili vlastné zlyhanie a neuhasili túžbu po tom najsvätejšom. 

Prajme všetkým navôkol duchovné prebudenie a vzkriesenie túžby po Svetle. Tým najdôležitejším však je, ak sami budeme predchnutí túžbou po Svetle a udržiavať Svetlo v nás samých. To je to najväčšie umenie, umenie ducha.