Na prvý pohľad aká jednoduchá otázka! Pre mnohých je to také jasné a samozrejmé, dlhoročné štúdiá a pozorovania im v tom dávajú za pravdu. Len škoda, že to tie ostatné nevedomé ovce[1] ešte nevedia, že je potrebné otvoriť týmto obmedzencom oči.
Každý vidí nepriateľa niekde inde, väčšinou však mimo seba a okruhu svojich známych, v tých, čo ťahajú za nitky v takom a takom politickom smere, v stranách či veľkých rodinných klanoch. Títo ľudia sa navzájom prenasledujú a urážajú, a to za mohutného pokriku a mediálnej masáže. Každý sa snaží dívať na veci zo svojho uhla pohľadu, z vlastnej výšky. Predstavte si človeka vystupujúceho na vrchol hory. Čím vyššie sa nachádza, tým viac sa rozširuje jeho obzor a výhľad. Je možné skúmať len z pohľadu nami viditeľného sveta, alebo je potrebné vystúpiť nad jeho hranicu a nahliadnuť, z čoho a akým spôsobom sa to viditeľné tvorí?
Skúsil sa niekto zamyslieť nad tým, že aj médiami opisovaná svetová epidémia, ktorá tu na Zemi zúri, musela byť niekde a niekým pripravená a že ten niekto alebo niečo môže pracovať už na nových výzvach očakávajúcich pozemských ľudí? Nie je toto chrlenie grafov a encyklopedických vedomostí predsa len pozadu za skutočným dianím? Veď všetko môže byť inak, lebo aj osud človeka nie je predurčený, je možné ho meniť. Skúma niekto, odkiaľ sa všetky tie pohromy berú a čo je ich cieľom? Kde sa nachádzajú ten alebo tí, ktorí nám ich pripravili a prečo ich na nás zosielajú? Útočí na nás niekto zvonku, alebo žneme len dôsledky našich rozhodnutí, ktoré sú k nám privádzané v súlade s dodržiavaním Vyšších Zákonov?
Sú to otázky presahujúce naše bytie, no napriek tomu dokážeme nájsť na ne odpoveď. Prenesme sa do starých biblických čias, kedy žena židovského národa, neskoršia matka Syna Božieho, takto nahlas uvažovala:
„Čo z teba bude, Izrael, keď voláš k Pánovi o pomoc, a pritom tvoje srdce ťaží previnenie? Je možné ti pomôcť? Môžu padnúť tvoje okovy, keď sa sám nepokúšaš urobiť ani krôčik? Považuješ Rím za svojho nepriateľa a myslíš si, že ťa zotročuje. Nenávidíš tých, ktorí sú nástrojom, skrze ktorý máš dospieť k poznaniu, a ponížene sa skláňaš pred tým, kto číhavo čaká na príležitosť, aby ťa mohol zraziť do priepasti.“
Čím sa líši naša dnešná doba od tej biblickej? Čo z vás bude, Česi a Slováci, voláte ešte vôbec k Pánovi o pomoc? Aké previnenie na vás spočíva a ako je možné vám pomôcť? Je to lakomosť alebo neprajnosť voči vlastným, ale cudzím doprajete aj desaťnásobok? Akým spôsobom môžu padnúť vaše okovy? Máte sa stať veľkými, ale na to je potrebné vnútorne sa hýbať a kráčať napred. Nepriateľov vidíte mnohých, od cudzieho kapitálu, zapredania sa, neochoty pracovať, cez únie a spolky, ktoré sa vás držia ako kliešte. Na čom sa vás však tieto formy držia? Je to túžba po ovládaní, ziskuchtivosť, neprajnosť a všetky iné im podobné neduhy. Zabúdate na to, že všetko je iba nástrojom a spôsobom, ako sa zoceliť, aby ste podobní najtvrdšiemu kameňu prijímali a na všetky strany odovzdávali Pánovo Svetlo a Silu.
Zamyslime sa nad tým, že všetky tieto veci majú predobraz v jemnejších úrovniach, ktoré dokážeme ovplyvniť na úrovni myšlienok a slov. Nevznikne takto nový impulz na pomoc, keď sa zdá byť všetko navonok stratené?
Ešte stále sa pýtate, čo máme robiť a kde sa nachádza ten návod? Priniesol nám ho Ten, ktorý kvôli nám prišiel na Zem – samotný Syn Boží, stelesnenie Božskej Lásky. Započúvajte sa do Jeho slov a odhoďte v sebe aj tie posledné obaly, ktoré nám bránia v duchovnom rozlete. Nech prehovorí jasnosť a zrozumiteľnosť Ježišových slov k nášmu duchu:
„Nechcem vojnu! Rím nie je nepriateľom Izraela. Izrael môže byť Rímu len vďačný, že ešte nezaspal. Každý jednotlivec má vo svojom vnútri nepriateľa, ktorého musí vyhubiť. Len keď ho tam vyplienite, bude zaistená vaša duchovná sloboda a váš vzostup. Potom nezostanete otrokmi. Potom aj tí, ktorí nad vami teraz vládnu, čoskoro odídu. Čomu vás učia kňazi, čím vás to mätú? Pokúsili ste sa niekedy vzbudiť v sebe niečo iné ako závisť, neprajnosť a zbabelosť?
Myslíte, že sa môžete domáhať oslobodenia? Načo máte slobodnú vôľu a prečo žijete? Snáď preto, aby ste sa kochali svojou lenivosťou? Či musíte prijímať všetko, čo niektorí ľudia za vás vymyslia? Chcem vám povedať, prečo som sa musel stať synom vášho národa.
Izrael je najzanedbanejšou zemou a ovláda ho národ, ktorý je teraz v najväčšom rozkvete. Zasievam do takmer rozloženej pôdy a po žatve zanesie vietor semená cez more do Ríma. Je posledným určením Ríma, aby ho rozšírili po celej Zemi. Potom sa začne rozkladať aj on.“
Zopakujme a pripomeňme si znovu tú dôležitú vetu: Nepriateľ, ktorého musíme zahubiť, sa nachádza v našom vnútri.
Doteraz sme ho hľadali kdekoľvek inde, len nie tam. Práve preto sa tak ľahko dokázal skrývať a pôsobiť ďalej rozkladne. Aj sused ho má vo svojom vnútri, tak ako každý z nás. My však nebudeme prenasledovať suseda, budeme ho podporovať v jeho rozvoji, svojho vnútorného nepriateľa bude musieť premôcť on sám, zbraňami, ktoré dostal darom, v situáciách, ktoré mu pripravia tkáči osudu. Ak bude potrebovať našu pomoc, vtedy sám príde požiadať o radu, alebo nám pomocníci zošlú inšpiráciu, čo dôležité mu oznámiť, na čo ho upozorniť. Táto inšpirácia môže prísť každému, kto je dostatočne otvorený pre prijímanie tohto druhu pomoci.
A naplnia sa tak biblické slová: Keby proti tebe zhrešil tvoj brat, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata.
Taká istá práca čaká aj nás s naším nepriateľom, hoci ten náš sa môže od susedovho líšiť vzhľadom na naše vlastné neduhy a sklony. Preto neobracajme nám darované zbrane voči druhým, ale na nepriateľa v našom vnútri, ktorého nimi môžeme poraziť. Dôležité je mať dobré chcenie, vôľu bojovať a všetko vnímať z nadhľadu.
Božia Láska nám dáva návod a ukazuje, kde máme nepriateľa hľadať. S chuťou do toho a verte, že osvetlí naše cesty a aj v najťažších chvíľach zostane s nami.
Nech sa tak stane!
[1] Tí, o ktorých si druhí myslia, že sú nevedomí a správajú sa podľa nich ako stádo bez vlastného uvažovania
