Nič neostane skryté v pieskoch času,
lež príde čas keď zaveje mocný vietor,
aby odhrnul nánosy a ukázal stopy,
ktoré sa vryli do dejinného sledu tejto zeme.
Takisto keď človek opustí svoje telo, nič sa nestratí ani nerozplynie, ale sled udalostí plynie. Hoci mnohé mená zavial čas a stratili sa z povedomia obyvateľov Zeme, všetko pokračuje vo svojom kolobehu. Ak je to ľudstvu k poučeniu a ku pomoci, je dovolené odhaliť závoj, za ktorým sa skrývajú mnohé príbehy hodné nasledovania…
Dnes už nikto nebude poznať múdreho majstra Kleofáša, ktorý kedysi vynikal múdrosťou a dobrým slovom. Chodili za ním ľudia z celého okolia. Povrávalo sa, že majster oplýva nadpozemskými schopnosťami a dokáže ovládať sled udalostí takým spôsobom, že vždy vyjde pravda na povrch a veci sa ukážu v takom svetle, ako skutočne sú. Pod vplyvom fluida majstra zrazu mnohí ľudia akoby úplne stratili zdravý rozum a začali ukazovať vlastné pohnútky vzdialené tomu, čo rozprávali. Častokrát nemusel byť majster pri nejakej udalosti ani priamo prítomný, postačil jeho vplyv a udalosti sa zariadili sami. Majster Kleofáš bol celkom obyčajný človek, ktorý rád chodieval do prírody a zvykol v nej stráviť aj niekoľko týždňov. Vracal sa z nej ešte šťastnejší človek, ktorý sa medzitým mnohému naučil, čo bolo ku prospechu aj jeho okoliu. Nenašiel sa nikto, čo by majstra nebol mal rád a neprišiel niekedy s prosbou o radu. Majster sa veľmi rád stretával s ľuďmi a odovzdával im zo svojho poznania hviezd, zákonov spravodlivosti, prírodného diania, najradšej však Kleofáš rozprával o Najvyššom, ktorého moc a pôsobenia sa skrýva za každým dianím na tejto zemi. Ľudia sa radami majstra riadili a tešili sa z blahých účinkov jeho rád na svoj vlastný život. O čo majstrovi šlo najviac, bol duchovný rast jeho spolublížnych a ich duchovná samostatnosť. Niekedy namiesto vysvetľovania nechal ľudí čo to prežiť, lebo práve prežitie im otváralo lepšiu možnosť porozumenia doposiaľ neznámeho.
Raz keď bolo ohlásené spoločné stretnutie s majstrom, došli viacerí ľudia so sťažnosťami. Týkali sa údajného mudrca a osvieteného človeka, ktorý sa nechal nazývať Kvan a dokázal ľuďom mnoho zaujímavého povedať. Najprv sa ľuďom povedané buď zaliečalo alebo k nim prehováralo svojou prísnosťou, ale nedokázali to vnútorne spracovať, alebo na tom lpeli. Spočiatku začal ľuďom rozprávať o prírode a zákonitostiach v nej, čo ľudia poznali aj od majstra Kleofáša. Bolo to niečo veľmi podobné a preto nikto nemal najmenšie podozrenie nekalosti. Mnohí boli priam hrdí na to, že takmer všetko poznali od Kleofáša a s nadšením rozširovali a dopĺňali Kvanom vypovedané. Ten tak konal cielene, pretože vedel že národ v blízkosti majstra Kleofáša je duchovne vyspelý a mnohé z prejavov prírodných zákonov už prežil na sebe samom. Navonok sa aj Kvan potešil vedeniu týchto ľudí a pozval ich na večer, pretože to, o čom im rozprával teraz, bolo samozrejmé a každému jasné. Disponuje však ešte vyšším vedením, ktoré zjaví len tým najbystrejším, ktorých si on sám vyberie. Každý, ktorý sa večer dostaví, bude samotným majstrom posúdený a vnútorne zvážený, či je toľkej milosti hoden. Ten, ktorý sa chce večerného stretnutia zúčastniť, má so sebou priniesť obetu za veľký duchovný dar, ktorého sa mu dostane. Ak bude obeta dostatočná a bohovia budú súhlasiť, bude tento človek zasvätený do vyššieho vedenia.
Tentokrát bol majster Kleofáš ten, ktorý s napätím počúval. Bolo mu zjavené, že sa niečo udeje a bude potrebný jeho zásah, on samotný však mal čakať. Navonok prejavil svoju pripravenosť pomoci, ale viac vykonať nemohol. Čakal na svoju chvíľu, ktorá mala nastať. Rozprávanie pokračovalo a majster Kleofáš počúval ďalej…
Pred stanom majstra Kvana sa večer zišlo mnoho ľudí. Neboli tam sami, lež ukázali sa tam aj mudrcovi učeníci, resp. pomocníci, ktorí ochotne zozbierali obety určené pre majstra. Keďže každý nazhromaždil dostatočné množstvo poživne a rôznych iných drahocenných vecí, rozhodli učeníci, že každý z týchto ľudí sa bude môcť zúčastniť večera zasvätenia do vyššieho poznania.
Odviedli ich na lúku pod horou, odkiaľ sa dobre rozliehal hlas majstra. Prítomnosť hory tvorila príjemnú scenériu a dodávala majstrovmu prejavu vážnosť a zdanlivú moc. Majster ľuďom rozprával o mnohých pomocníkoch, ktorí ich obklopujú, tých najvyšších menoval menami im dosiaľ neznámymi, ako aj o nitkách, s ktorými sú ľudia samotní spätí. U jedného videl to, u iného ono. Rozprával aj o tmavých a temných nitkách okolo niektorých jednotlivcov, zároveň aj o tých svetlých, pochádzajúcich z ríše mieru. Okolo niektorých ľudí badal pôsobenie bytostí z ríše mieru, u iných dokonca z ríše radosti, nachádzajúcej sa ešte nad ríšou mieru. Niektorí boli z počutého užasnutí a oči sa im leskli, akoby videli vzdialené obrazy prichádzajúce z týchto ríš. Každé slovo, ktoré prichádzalo od Kvana, bolo pre nich možno tým hlavným a dôležitým, čo ich delilo od stupňa osvietenia a od možnosti, stať sa služobníkom najvyššieho pána ríše mieru a ríše radosti. Majster nezabudol väčšine z nich prezradiť, že nie je náhoda, že sem práve oni prišli, pretože sú predurčení na to, stať sa služobníkmi syna najvyššieho pána. Pre zhromaždených neexistovalo väčšie šťastie, než smieť toto počuť. Niektorí z nich boli šťastím bez seba, dávali majstrovi zo všetkého, čo mali pri sebe a ďakovali mu za to, že ich život má konečne zmysel. Nerozumeli, ako mohli doteraz žiť taký jednoduchý život bez vyššieho zmyslu. Ku večeru majster všetkých prepustil a slávnostne im dal možnosť, prísť o niekoľko dní, keď bude spln mesiaca na to isté miesto. Majster nezabudol dodať, že prídu len tí, ktorých určí najvyšší pán a že mnoho z nich z tejto cesty odpadne, lebo na ňu nie sú pripravení. Nateraz nemali zabudnúť priniesť ako obetu za zasvätenie do tajomstiev šperky a kožušiny, za čo im majster odovzdá ich osobné amulety, zasväcujúce ich službe synovi najvyššieho pána.
Medzi ľuďmi sa našli aj takí, ktorí toto nadšenie spoločne s ostatnými nezdieľali a prišli za majstrom Kleofášom. Neprišli preto, že im majster Kvan oznámil, že sú spojení s najbližšou úrovňou mŕtvych, alebo sú úplne obyčajnými, nevhodnými pre niečo vyššie, ale cítili, že nie všetko, čo im majster Kvan rozpráva, sa zachvieva v pravde a jasnosti, na ktorých pôsobenie boli zvyknutí od majstra Kleofáša. Majstra zároveň prosili o spoločnú modlitbu vyjasnenia, ktorej slová majster dokázal tak krásne zachytávať z výšin. Ten sa len nechal viesť svojím vnútrom, naladil sa k výšinám a prišiel mu slová:
Ó, Všemohúci a najvyšší Otče!
Prijmi našu vďaku za všetku Tvoju doterajšiu posilu a pomoc, ktorými nás obdarúvaš.
Ďakujeme za múdre vedenie a rady, ktorými nás vedieš a pomáhaš nám.
Vyjasni prosím našu myseľ a daj nám tú jasnosť a smer, aby sme dokázali poznať pôsobenie Tvojej múdrosti v akejkoľvek forme.
Ukáž nám prosím to pravé, čo pochádza od Teba, nášho Pána a Vládcu!
Tak nech sa stane!
Po chvíľke mlčania pokračovali tu zhromaždení ďalej. Vieš, majster Kleofáš, nie všetci dokázali tak ako my zniesť tiaž vypovedaných slov. Niektorí, okolo ktorých majster videl temné a nepekné nitky a predpovedal im ťažký osud, sa trápia a súžia. Jeden brat sa zveril, že si hodlá vziať život, aby smel začať odznova. Iná sestra pod tiažou počutého nedokáže žiť svoj bežný život a stále húta nad počutým. Majster Kvan nás zároveň uistil, že ak sa nebudeme riadiť jeho slovami a vidieť sa v svetle, ako nás vidí on, pôsobia z nás práve vtedy zlí duchovi a skĺzavame ešte viac k veľkej priepasti, než tomu bývalo predtým. Už teraz však vieme, že ostatným dokáže ľahko vysvetliť, že ak sa nabudúce neukážeme na zhromaždení, sme sklamaní z našej duchovnej výšky, ktorú on u nás zbadal.
Majster Kleofáš sa chvíľku zamyslel a rozhovoril sa ku zhromaždeným: „Priatelia, nezúfajte! O vás, ktorí ste prišli, sa vôbec nebojím. Spoznali ste nepravosť učenia samozvaného majstra a falošného mudrca, na vás on nemá. Nech by ste v predchádzajúcom bytí vykonali hocičo nesprávne a zavrhnutiahodné, práve teraz máte možnosť to odčiniť svojím dobrým bytím. Všetko, čo by mohlo ohroziť tento váš nový správny smer, ostane skutočným duchovným majstrom nevypovedané, pretože ten bude stavať na vašich dobrých vlastnostiach a bude vás posilňovať v tom, ako to zlé a temné premôcť práve rastom toho svetlého a pekného. Omnoho väčšiu starosť mi však robia tí, ktorí toto nesprávne pokladajú za pravdu. Sú ako muchy chytené do siete falše a lži. Sú natoľko slabí, že si hovejú vo svojej výške a pomyselných vysokých ríšach. Stavajú však len oltár svojej vlastnej lenivosti. Najhoršie je, že si takéto ríše skutočne tvoria v nízkych svetoch a tieto ich po ich odchode, spoločne s falošným mudrcom, raz budú očakávať. Bdejme ešte spoločne tejto noci a prosme za ich najvyššie dobro. Odovzdajme sa do služby Najvyššieho a hľadajme cesty, ako týmto našim súputnikom pomôcť.“ S týmito slovami sa večerné zhromaždenie ukončilo a neskôr aj rozišlo.
Mudrc Kvan si medzitým získal nových učeníkov, ktorí ochotne pôsobili v nových osadách a rozširovali svetlo nového poznania. Medzitým majster vyrábal amulety a špeciálnu stravu určenú pre tých, ktorí chcú ešte viac presvetliť a stať sa ešte lepšími. Zisky a imanie majstra Kvana rástli a ľudia samotní to nebadali a nevideli, ako sa mení ich chcenie. Teraz smerovalo len za špeciálnou stravou, čím krajším amuletom a za tým, kam sa kto pripája. Z ľudí sa vytratila radostnosť, túžba pomáhať blížnym a ich dovtedajšia prirodzenosť. S takmer každou záležitosťou teraz chodievali za majstrom a pýtali si jeho radu. Vôbec im nevadilo, že si rady protirečili, ako majster menil názor na to, čo doposiaľ pokladal za späté s ríšami mieru a pokoja. Každé posledné nové poznanie zjavené mu bolo natoľko hodné, aby majster kvôli tomu ľudí zvolal a nezabudol pripomenúť bohatosť poživne na toto zhromaždenie.
Ako omámení učením falošného majstra prechádzali jeho prívrženci životom. Nejedli nič iné než pokrmy z majstrovej ruky, ktoré pripravovala jeho žena spoločne s inými pomocníčkami zo surovín od tých najlepších roľníkov v kraji. S nimi dohodla tú najlepšiu cenu, aby stravu po jej úprave mohla aj za trojnásobok predávať prívržencom. Ak roľník nemohol niečo dodať v požadovanom množstve alebo akosti, bolo mu zaplatené neprimerane menej. Všetko bolo odôvodnené väčším množstvom stravy, ktorá sa pre potreby majstra kupuje naraz. Aj samotní roľníci prehliadli týchto ľudí a odmietali im predávať. Samotné malé bytosti, ktoré majstrovi zverili tajomstvo tejto stravy sa na to dívali s nevôľou, až raz vyššia bytosť rozhodla, že tento dar odníma, pretože neplní účel, na ktorý bol Kvanovi daný. Bude zverený do lepších a zodpovednejších rúk.
Menili sa aj ich prívrženci. Z doposiaľ miernych a príjemných ľudí sa stávali ľudia pyšní a namyslení. Majster im na každom stretnutí rozprával, do akých nových nebies a výšin sa napájajú, zatiaľ čo chudáci ostatní sú v tom najbližšom okolí, alebo temných úrovniach.
Na majstrovi Kleofášovi dianie posledných dní nenechávalo takmer žiadnu stopu. Viac sa napájal a prosil nahor o možnosť zakročiť, ak to Najvyšší uzná za vhodné. A príležitosť na seba nenechala dlho čakať…
Počas jedného z mnohých jarmokov sa medzi jarmočníkmi našiel aj majster Kleofáš, ktorý potreboval doplniť svoje zásoby na písanie. Aj tam prišli učeníci falošného mudrca a všetkých pozývali na obed, kedy vystúpi o-majster Kvan. Túto príležitosť si nenechal ujsť ani samotný majster Kleofáš. Na obed sa na lúke nad trhoviskom objavil v dlhých šatách previazaných opaskom falošný majster. Rozprával o zákonoch, o nitkách, s ktorými je človek spätý, náhodne si vyberal ľudí, o ktorých pred všetkými rozprával pár vysoko duchovných slov. Jeden z nich bol údajne služobníkom boha z nižších nebies, ten ďalší zas prišiel ľuďom na pomoc z ríše mieru.
Tentokrát padol výber Kvana aj na samotného majstra Kleofáša. Zadíval sa jeho smerom a chcel niečo vysloviť. Nedokázal však zo seba vydať ani hlások. Zdalo sa, akoby mu v tom niekto bránil. Vôkol sa rozjasnilo, čo bolo zrejme spôsobené tichým pôsobením majstra Kleofáša. Náhle sa však Kvanove ústa otvorili a znel z nich, proti vôli ducha samotného trochu iný hlas: „Tento človek už vykonal dosť nesprávneho, čo bude jeho duša odpykávať po stáročia. Múdrosť Najvyššieho mu zverila cenné duchovné dary, ktoré tento pokrivil a zneužil. Keď príde čas obratu vekov, bude sa musieť dostaviť znovu. Pohliadne na neho oko Syna skutočného Vládcu sveta a padne rozhodnutie. Buď nájde život v službe a svetle Syna, alebo zahynie v smrteľnom ohni rozkladu.“
V tom Kvan padol k zemi a viac na neprebudil.
Od tých čias prešlo viacero tisícročí. Čo voda zaliala, to znovu vydala, aby to ukázalo svoju pravú podstatu a vydalo svoje plody. Podobne čaká aj falošný majster Kvan na uzatvorenie diania svojho bytia. Nech poznajú jeho lži tí, ktorým hrozí padnúť mu znovu za obeť a nech v ňom precitne pravá túžba po poznaní Najvyššieho a odčiní všetko to, čo je ním ešte späté.
