Tak sa aj stalo. Cisár ma uviedol ako mudrca zoslaného z nebies ku pomoci, ktorý bez straty vojaka vybojoval veľké víťazstvo. Ten, kto túži takisto zvíťaziť, bude mať odteraz možnosť učiť sa u tohto najpovolanejšieho.
Vyučovanie ešte ani poriadne nezačalo a už mi boli ukázaní moji žiaci v inom svetle, než ich bežne vídava pozemské oko. Boli mi ukázané ich slabosti, cez ktoré sa rozbiehali čulé cesty do kráľovstva temných. Obzvlášť ma desil jeden mladý mních, ktorý býval v kráľovskom paláci. Pochádzal z obzvlášť chudobných pomerov, ale svojou usilovnosťou sa dostal až do najvyššieho chrámu. Navonok pôsobil skromne, ochotný pomôcť a prekypoval láskou a dobrotou. Žiaľ, to, čo ho cestami skromnosti a lásky viedlo a poháňalo vpred, bola túžba po uplatnení a ctižiadostivosť. Tieto vlastnosti ovládli všetko jeho konanie a každý jeho krok, takže cesta do kráľovstva temných bola široká a umožňovala veľmi rýchle spojenie. Po tejto ceste k nemu prúdilo veľa nedobrých duchov, vnukajúc mu navonok tie najkrajšie myšlienky a pomoci, avšak také trpké, že zhubné účinky takéhoto konania sa prejavili až s odstupom času, keď sa už veci nedali zvrátiť.
S každým pomyselným úspechom sila napojenia rástla a stále viac temnej hávede a ohavností sa v blízkosti tohto človeka zdržiavalo. Jeho správanie bývalo, žiaľ, úplne navonok bezchybné a zamerané navonok na pomoc. Takýchto ľudí je mnoho práve vo vašej dobe a jedine váš vnútorný hlas vám môže ukázať tú pravú podstatu niektorého z nich. Takto som smel uvidieť viacerých. Ctižiadostivosť, domýšľavosť, túžba po moci a majetku, to bolo dvoranstvo temného kráľovstva, ktoré všetkým duchom približujúcim sa odtiaľ dávalo základný znetvorený tvar nejakého druhu. Spomeňte si na tieto moje slová vždy, keď otvárate brány svojim myšlienkam. Ako len boli tí kňazi opantaní a zaslepení. Sami sa snažili kázať a byť vzornými v tom, kde spočívali ich najväčšie neresti. Vnútorné nahrádzali vonkajšou formou a nezmyselnými pravidlami, ale ten radostný smiech a detské srdce im úplne chýbali.
S radosťou a odhodlaný odovzdať im to najlepšie, čoho som schopný, prosil som Mocného a všetkých tých, ktorí sú mi nápomocní, o pravý spôsob odovzdania pravdy a o pomoc. Cesta, na ktorú som sa mal so svojimi novými žiakmi vydať, bola aj pre mňa celkom nová. Slová boli len plášte na označenie toho, čo sa zjavovalo pred mojím vnútorným zrakom. Ako pozdrav zhora som vnímal otvorené dvere k nebeskej bráne, ktorou prechádzala moc lepšie porozumieť a uchopiť podávané obrazy. Práve tieto otvorené dvere a sila prúdiaca z nich v najčistejšej podobe bolo to, čo vytváralo veľký tlak a súčasne sa to nesprávne čistilo. Žiaci, ktorí boli čistého srdca, s radosťou odkladali to staré a neúnavne čerpali zo sily, ktorú okolo seba každý okamžik cítili. Tí druhí však, ktorých vnútro sa skláňalo k nesprávnemu, boli môjmu rozprávaniu a naladeniu vnútorne vzdialení a moju prítomnosť pociťovali ako veľký a trpený tlak. Raz hľadali výhovorky, prečo zmeškať vyučovanie, inokedy potajme proti mne štvali druhých, alebo sa snažili nad mojimi slovami mudrovať a prerušiť spojenie so zhora prichádzajúcou pomocou. Dvorania temna boli ich častými hosťami a namiesto toho, aby sa snažili tento stav zmeniť a vnútorne s tým zviedli boj, bojovali proti tomu jedinému, čo im mohlo pomôcť.
Aj s vami je to tak, ľudia budúcnosti, nie ste o nič lepší, než tí horší z kňazov, žiaľ, to však na sebe vidieť nedokážete. Pre tých, čo sú vo svojom vnútri dobrí a po Pravde túžiaci, smiem po dlhých rokoch otvoriť znovu tú bránu a nechať k vám prúdiť záchvevy, ktoré hoci aj značne oslabené, kotvia ešte i dnes nad ostrovmi Japonska.
Vtedy som vravieval:
„Moji milí žiaci, svetlí rytieri majú v mnohých z vás zaľúbenie. Vidia, že vás ťaží mnoho nitiek a vlákien, všetko to však prežaruje vaša túžba po zmene a vaše dobré žiariace oči. Prijímajte všetko, čo vám smie teraz byť dané, raz príde doba vášho splnenia, keď budete načierať z ozajstného prameňa Pravdy a plným priehrštím načerpané odovzdávať ďalej. Radujte sa a tešte na tú dobu, vašou terajšou úlohou bude čím najlepšie sa na ňu pripraviť. To, čo vám smiem dať, je len máličko v porovnaní s tým, čím raz bude ľudstvo obdarované.“
Všetko to, čo som smel svojim žiakom odovzdávať, boli len malé čriepky skutočného vedenia. Prijímali sme ich ako malé deti, tešili sme sa z nich a ukladali ich vedľa seba, hľadali sme možnosti, ako ich znalosť zúžitkovať. Skrze mňa smelo prúdiť k môjmu národu poznanie o myšlienkových útvaroch, o formách strachu a spôsoboch, ako ich rozpustiť. Videl som, ako sa mnohí z mojich žiakov vnútorne posúvajú a napredujú. Tí budú raz soľou tejto zeme, to mi potvrdil aj Mocný. Na druhej strane, s rastom dobra a jeho poznania rástla aj skrytá nenávisť a odpor niektorých mojich „žiakov“. S tým som si problém nerobil. Pokiaľ mám byť svojej krajine užitočný, mocní mi pomôžu a ochránia ma, hoci stále ma mátala myšlienka, že sa nedožijem vysokého veku. Snažil som sa preto žiť každú minútu naplno.
Ako to bolo u mníchov a kňazov, tak bolo tomu aj u vojakov. Aj u nich som videl tých, ktorí si cestu vojaka zvolili zo ctižiadostivosti a tej sa aj dovolávali, moje srdce však plesalo nad tými, ktorým sa toto povolanie stalo ich poslaním a túžili zo všetkých síl brániť svoju vlasť. U týchto jedincov mi bol poodhalený závoj a videl som toto: vôkol nich sa vznášala nádherná žiara prúdiaca zhora. Pristupovali k nim mocní bojovníci v zbroji a pravidelne ich vyzývali k bdelosti. Niekedy k nim pristupovali aj iní svetlí duchovia, majúci pre nich dobre mienené rady a napomenutia. Všetko nečisté, čo sa k týmto bojovníkom blížilo, bolo mocnou silou rozložené a nedokázalo sa priblížiť. Moje vyučovanie vojakov prebiehalo v duchu rozvoja a sprostredkovania tohto žiarenia, ktorého mocné stupienky a schodíky sa ukázali ako pravidlá zoslané mi dávno pre bojovníkov. Pri uchopení každého stupňa alebo čriepku Pravdy sa okolie človeka rozjasnilo a jeho ochranná sila rástla. Aký nádherný bol pohľad na týchto ľudí. Avšak ako u kňazov, aj tu boli takí, ktorí toto nové z tvrdohlavosti alebo zo svojej márnomyseľnosti odmietali. Ich odpor bol tichý, skrytý pod pokrievkou.
Kňazi a bojovníci učiaci sa u mňa striedali sa tak, aby to nové smelo preniknúť do každého kúta našich ostrovov. Keď niekto nový prišiel, šiel na jeho miesto jeden z doterajších žiakov. Tak sa naše ostrovy otvárali novým svetlým prúdom, čo zároveň prinášalo rast blaženosti a šťastia všetkých ľudí na nich žijúcich.
Ak by si niekto z vás myslel, že tým utrpela moc nášho cisára, je na veľkom omyle. Jeho vážnosť a dôveryhodnosť medzi ľuďmi výrazne vzrástla, lebo prizvanie mudrca spájali s jeho veľkým prehľadom a prezieravosťou. Kiež by ste takéto krásne a tvorivé časy smeli prežiť aj všetci vy, ktorých skúsenosti už ani nepripustia, že je niečo také vôbec možné. Celkovo sa nad našimi ostrovmi vznášalo požehnanie a harmónia, ktoré im priniesol mladý mudrc.
Súčasne s rozvojom a vzmáhaním sa jednotlivcov rástol odpor tých, ktorí sa predtým tešili nebývalej moci a teraz ich vplyv upadal. Mocní draci pomsty a postavy nenávisti vychádzali z ich vnútra a hľadali cesty ku mne. Začal som tušiť, že nadíde čas, kedy sa im túto cestu podarí nájsť a moji druhovia ma v tom novom nebudú môcť ochrániť. Mocný mi toto moje tušenie potvrdil.
„Splnil si svoju úlohu, Hamatoioshi. Budeš sa smieť vrátiť tam, odkiaľ pochádzaš. Stáročia sa bude spomínať tvoje meno a bude k tebe vzhliadať mnoho generácií s úctou a vážnosťou. Prúdy, ktoré si k ostrovom Japonska zakotvil, tu ostanú navždy pre tých, u ktorých povstane čistá radosť a túžba po vzostupe. Pred najťažším obdobím ľudstva bude tvoje meno oprášené a to, čo si tu zanechal, bude vyzdvihnuté ku pomoci, svedčiac o Tom, ktorý vtedy príde ľudstvu na pomoc. S radosťou povstane celá Zem a bude ďakovať za dielo očisty a veľkej milosti.“
Tlak, ktorý som vtedy pociťoval bol taký mocný, že som ďalej nedokázal prijímať dávané mi obrazy a upadol som k zemi. Mocné prežitie bieleho svetla malo toľkú moc, že môj duch zatúžil byť navždy pri Ňom a slúžiť Mu ako jeden z jeho družiny. Táto prosba bola vyslyšaná a svedčí o veľkej milosti Toho, ktorý Je.
Nech je môj príbeh pre vás povzbudením a pomocnou barlou v dobe, ktorá vás čaká.
Odvážne vpred! Večnosť vám otvára svoje brány.
