Úmerne so stavbou vo svete myšlienok rástla aj sila a odvaha nášho vojska. To, čo prednedávnom tvorilo niekoľko mužov z okolitých dedín a mestečiek, sa po náročnom výcviku dalo nazvať bojaschopnou armádou. Predovšetkým sme vynikali zaobchádzaním s mečom ostrým ako blesk, nazývaným katana. Vedel som, že práve to bude prostriedok k nášmu víťazstvu. K meču sme všetci prechovávali nesmiernu úctu. Vážili sme si ho a cenili takmer ako vlastný život, vedeli sme, že práve od neho bude závisieť náš život. Dôkladne sme sa oň starali, dokonca sme aj spali s jeho zmenšeninou, dýkou tanto. S týmto nadšením a radosťou, za pomoci armády veľkých mocných bojovníkov sme sa zobúdzali, prežívali celý deň v prekonávaní seba samých a v plnej miere sme sa mu oddávali v noci, keď naše telo spalo.
Táto naša jasná obloha sa začala pomaly zaťahovať. Začali k nám doliehať myšlienky zla a nenávisti, bolo to, akoby veľká chobotnica k nám vystierala svoje chápadlá. Tušil som, že nám bol ešte darovaný nejaký čas, ale stret sa blížil. Posilňovali sme sa vo viere a v dôvere, tešili sme sa z každej spoločne strávenej chvíle, či to bolo náročné cvičenie, modlitba, alebo odpočinok, pretože sme tušili, že tieto chvíle môžu byť i posledné. V rámci dedín uzavreli muži dohodu, že sa v prípade smrti druha postarajú o jeho rodinu, aby netrpela a nemala núdzu. Až v tesnej blízkosti ohrozenia života som sa naučil, čo znamená trvalo byť a myslieť v prítomnosti. Vy toho, žiaľ, nie ste schopní, bráni vám v tom nadmerný blahobyt i vaše chyby. Napriek tomu pokúste sa dať raz všetko bokom a vnímať len tento dar prítomnej chvíle.
Zvedovia nám hlásili blízkosť záhadných lodí. Boli zakotvené za skalami, ale zatiaľ na nás nikto nezaútočil. Za denného vedomia som videl, ako po nás vystiera svoje pazúry drak. Bol odpornej zvieracej formy, z jeho úst vychádzal oheň a dym a svoje pazúry naťahoval smerom k nám. Začal som sa tomu brániť. Na pomoc mi prišli veľkí svetlí aj moji spolubojovníci. Veľkí svetlí k nám vysielali svoje ochranné lúče, zatiaľ čo my všetci sme viedli boj v myšlienkach. Naše katany sa blyšťali zlatom a ich seky rozrážali oheň a výpary. Draka zrazu nebolo. Buď sa rozplynul, alebo šiel svoje výpary chrliť do iného sveta, kde mu nebol kladený odpor. Víťazstvo, aspoň v tejto prvej bitke, patrilo nám. Nad našimi hlavami zneli zvony, v našej blízkosti sa rozsvietilo a nad nami sa vznášali lupienky sakúr. To vietor, priateľ a dôverník maličkých, pripravil pre nás takéto nádherné predstavenie. Vyhratá bola síce len prvá bitka, ale nie celý boj, toho sme si boli dobre vedomí. Z diaľky a dobre ukrytí sme pozorovali zvláštne lode. Necítili sme žiaden strach, zalieval nás pocit víťazstva a posilňovali sme našu spoločnú vieru a dôveru. Akoby to tí nepriatelia cítili a vyčkávali. Porozumel som ďalšej veľkej pravde o sile myšlienok. Veď by sme tým naším strachom len posilnili toho škaredého draka a dodali ďalšiu silu našim nepriateľom. Tá sila zostávala nám, posilňovala nás a zlý drak bral silu našim nepriateľom. Aj keby nebral, no ani im nedodával tú silu strachu prúdiacu od tých, ktorých sa chceli zmocniť. Táto vedomosť sa stala jedným z najsilnejších prežití, ktoré som si odniesol, doteraz ich mám ako svoje vlastníctvo uložené vo svojom vnútri. Usilujte sa o to aj vy, priatelia, práve takéto záblesky si raz odnesiete so sebou ako ten najväčší poklad, ktorý vám nikto nedokáže vziať.
Vráťme sa späť do nášho stanu. Nastala noc, jasnú oblohu zakryli obláčiky. Zjavil sa mi Mocný, ktorý ma vyzval, aby sme sa pripravili. Okrem v zaobchádzaní s katanou boli naši bojovníci zdatní v streľbe z veľkých lukov, vo vašej dobe sa toto umenie nazývalo kyudo. Mocný nám prikázal priblížiť sa k lodiam na dostrel týchto lukov a začať po lodiach strieľať. Zapaľovať oheň a strieľať zapálené šípy nám výslovne zakázal. Ostatní sa mali zhromaždiť pozdĺž pobrežia a robiť veľký hluk, udierať o skaly a o svoju zbroj. Na môj povel sme sa rozmiestnili a na zatrúbenie rohu začal útok. Ja som túto udalosť tak silno neprežíval, ale pre moju družinu sa toto prežitie stalo jedným z najsilnejších v ich živote, o ktorom rozprávali ešte dlhé roky, akoby sa to stalo včera. Iste si dokážete domyslieť, že sme zvíťazili a nepriateľ sa rozpŕchol na všetky strany. Nie tak úplne. O dva dni, po silnej búrke vyplavilo more kúsky ich lodí a zbroje na pobrežie. Bojovníkov zjedli morské tvory a mäsožravé ryby. Mne bol počas útoku mierne otvorený zrak a videl som, ako nepriateľ kŕmil svojim strachom draka, ktorý predtým vznikol z ich túžby po ovládaní druhých a z ich chamtivosti. Bol to práve ten drak, ktorého sme my silou myšlienok za pomoci veľkých svetlých dokázali odohnať.
Teraz sa kruh uzatvoril a zlý netvor začal napádať svojich pánov a stvoriteľov. Súčasne sa uzatvoril aj náš kruh a myšlienkový svet nášho víťazstva sa bez jedinej straty stal skutočnosťou. Nado mňa sa vznieslo dosiaľ nevídané svetlo. Hlas Mocného zaznel:
„Bol ti zvestovaný jeden veľký Zákon, celého jeho poznania sa ti dostane až vtedy, keď k vám zostúpi Ten, ktorý Je.“
Zmyslu týchto slov som vtedy nerozumel, ale uchoval som si ich ako vzácny poklad.
Moja vnútorná túžba, to nepokojné vo mne ma hnalo ďalej. V mojej mysli sa vírili pravidlá správania sa a hodnoty, ktorými by mal každý bojovník žiť. Rozlúčil som sa s veliteľom aj so spolubojovníkmi a moje cesty ma zaviedli do hôr. V mojom vnútri sa ukázalo miesto, kam majú smerovať moje kroky. Bola to stará opustená chatrč na úpätí veľkej hory. Práve tam som mal stráviť čas, kým nevytvorím také spojenie, aby sa pravidlá určené pre bojovníkov vznášajúce sa nado mnou, zniesli ku mne a stali sa mojou súčasťou v prežití. Moje vnútro sa stále prehlbovalo, padali zo mňa závoje doterajších nesprávnych názorov a zahaľoval som sa do pravdy. Hľadal som ju a nachádzal som ju v sebe, ona sa potom spojila s ďalšou pravdou čakajúcou za dverami mojich závojov na to, aby jej niekto otvoril dvere. Dostalo sa mi prežitia pravého bojovníka Pravdy. Na sebe som prežil ráznosť bojovníka, jeho útočnosť, súcit zmiešaný s láskou voči tomu, ktorého som musel zraniť, za účelom obrany pravdy a jeho ďalšieho rastu. Až zasadená rana umožnila zasiahnutému precitnúť a poskytnúť mu pomoc, na čo som bol vo svojom vnútri kedykoľvek pripravený. Vedel som, že toto poradie nesmiem nikdy zameniť, ináč by sa mi to stalo osudným a tomu druhému by som aj tak nepomohol. Zocelený som bol ešte viac než predtým, akurát veľkých žiarivých a malých som vôbec nevidel, akoby sa stratili. Sústavne sa ku mne vznášalo veľké poznanie a žil som v blaženosti. Ak takto budete žiť všetci, bude na Zemi mier a svetlo. Akékoľvek spory a hašterenie z nej vymiznú. Prial som si, nech tieto okamžiky trvajú večne, ale to nebol ten pravý cieľ môjho života na Zemi. Si svieca, ktorá bude v druhých zažínať oheň túžby po večnosti. Budeš pôsobiť medzi mužmi, ktorí majú blízko k hrdinstvu a obrane domoviny a týmto budeš aj zrozumiteľný. Tvojou úlohou pre najbližšie dni bude práve tieto hodnoty, ktorými žiješ a v ktorých sa vznáša tvoj duch, sformovať pre mužov. Všetci pomocníci sú ochotní a nápomocní ti v tejto tvojej veľkej úlohe, len ich správne privolaj a ukáž im smer ich pôsobenia.
Vôbec to nebolo jednoduché nájsť v sebe toľkú silu a odvahu usmerňovať pôsobenie nádherných síl a verte mi, ono to možné je. Verím, že týmito bojmi a obratmi prechádzate v dobe zlomu aj vy sami, začnite si dôverovať a nájdete tú správnu cestu. Je to pre vás iste nové a prežívate pritom podobný strach, ako tomu voľakedy bolo v mojom prípade. Je to ten najkrajší čas, duchovné hľadanie, hľadáte cestu a zároveň po tej hľadanej ceste kráčate. Len smelo vpred, dokážete to tiež.
Prežil som v sebe okamžiky, keď som videl obrazy, ktoré som pre bojovníkov sformoval do týchto slov:
Ten, kto je smelý a odvážne kráča napred, už našiel cestu k nebesám a smeruje im v ústrety.
Ozajstný bojovník naplno využíva každý životný okamžik, lebo nevie, či to nie je jeho posledný.
Každé prekonanie seba samého a vlastných chýb ťa zocelí a prinesie úctu protivníka pred tvojou oceľovou zbrojou.
Všetci bojovníci sú si bratia, od nasadenia ktorých závisí tvoj život. Tak aj tvoje nasadenie nech rastie, lebo práve od neho závisí život tvojich druhov.
Kto do svojho vnútra dovolí preniknúť strachu, ten strach aj priťahuje a smrť sa stáva jeho družkou.
Staraj sa o svoj meč a zbroj, maj ich v úcte a pripravené použiť, tým zvýšiš možnosť prežitia seba i svojich druhov.
Tvorte krásne a povzbudzujúce myšlienky, v nich tkvie tvoja budúcnosť, či už na tomto svete, alebo vo svete duchov.
Nenechaj rodinu padlého druha v čase mieru trpieť, druh zomrel za tvoj život, tak sa ty z vďaky o ňu postaraj.
Cti si svojich predkov a nedrž sa len tradícii, ale naprávaj a odstraňuj tie chyby, ktoré oni počas svojho pobytu na Zemi nedokázali spoznať.
Nikdy nebuď pokrytec a nemysli si, že meč a zbroj ťa robí rytierom.
Z celej svojej sily sa namáhaj, nech to zrkadlí a vypovedá o sile tvojho vnútra.
Nemaj strach prekročiť prah druhého brehu, ak tvoj meč bráni dobro a spravodlivosť. Na druhej strane dostane sa ti bohatej odmeny.
. . .
