Naša dnešná rozprávka sa odohráva v jemnejšom svete než je ten, ktorý vidí ľudské oko. Napriek tomu je však dostatočne hutný na to, aby tvoril prechod a pre mnohých aj zastávku na dlhší čas potom, keď opustia pozemské telo. To telo, ktoré ešte nedávno kráčalo po tejto malej planéte Zem v svetovej časti Efezus, pozostávajúce z prachu jej zeme. Každý, kto niekedy putoval v tele po zemi, si bude musieť prejsť týmto svetom, ale aj tí, ktorí už telá nemajú, ale prispeli k formovaniu tohto sveta a dodávali mu energiu a silu. Tento svet sa nazýva aj myšlienkovým svetom, lebo ho tvorí súhrn myšlienok a rôznych z nich vytvorených útvarov. Takýto myšlienkový svet obklopuje aj Zem a nájdeme tu mnoho svetov a zhromaždísk myšlienok rôznych druhov. Tie priťahujú a posilňujú súrodé myšlienky a s ľuďmi, ktorí týmto spôsobom myslia, tvoria veľký vzájomne sa posilňujúci kolobeh. Mnohí ľudia už dávno prestali žiť svoj skutočný život, ale tvoria svety, vzdušné zámky, ktoré si raz na nich počkajú. Každý človek si v týchto svetoch nájde to svoje: od fantastov, po milovníkov, ako aj ľudí holdujúcich rôznym nerestiam, ale nájdeme tu aj svetlom zaliate svety, ktoré podporia úsilie ľudí po výšinách a po dobre.
Všetci zúčastnení sme tvorcami týchto rôznych druhov svetov a zároveň sme aj ich malými kráľmi a kráľovnami. Ako si však počíname s kráľovstvom, ktoré nám bolo zverené? Veľakrát sme ako ten pyšný kráľ, ktorý mal viacero dcér a pýtal sa ich, ako veľmi ho majú radi. Mnoho z nich sa nám líškalo – dovolenka, drahé auto, luxusné oblečenie, vstup do politiky, ovládanie druhých ľudí a mnoho iného. Živili sme ich a dávali sme im energiu, kým nevyrástli do navonok nádherných dcér, pre ktoré bol ich otec ochotný spraviť čokoľvek, čo im zbadal na očiach. Obetovali sme pre ne premnoho energie a sily, lebo vždy keď sme voľačo z toho získali, prišiel novší a lepší model, prípadne s túžbou po niečom rástla aj naša chuť. Sú toho celé veľké svety, čomu ľudia vo svojom živote holdujú a je zbytočné všetko to vymenúvať. Takisto sa môže jednať aj o navonok neškodné koníčky, pokiaľ im človek venuje príliš veľa energie a zanedbá práve niečo omnoho dôležitejšie. Posilňujeme tým mocné centrály, ktoré k sebe magneticky priťahujú všetko rovnorodé, tieto to spätne posilňujú a po tej istej dráhe posilnené posielajú späť. Tak je človek chytený sťa by v pavúčej sieti, z ktorej veľakrát niet návratu. Na druhej strane si vždy povie, že tým nepácha nič zlé, veď navonok nikoho nezabil, nič neukradol, chodieva do kostola a všetko je v poriadku. Tak ten jeho jemný svet mocnie, on sa v ňom preháňa na drahom aute, všetko mu patrí, každý ho obdivuje a on si žije ako kráľ.
Každý človek má však ešte jednu dcéru, ktorú popri tých ostatných zanedbáva. Táto nemá také pekné šaty a nenosí náhrdelníky, ani prstene ako tie ostatné. Otecko kráľ si na ňu sotva spomenie, keďže táto ho má rada len ako tú naničhodnú soľ. Nevyhnal ju síce preč z kráľovstva, ale vyhnal ju preč od svojich očí. Nechce o nej nič vedieť, ani sa o ňu nezaujíma. Ona pôsobí navonok upravená a čistá a z jej vnútra vyžaruje mocná duchovná sila plná dobroty. Snaží sa prežiariť všetky obaly, ktoré na sebe pyšný kráľ – každý človek má. Ak by sa otvoril jej sile, už dávno by sa riadil citom a netvoril by nezmyselné a tmavé myšlienkové svety. Má ho rada tou najčistejšou láskou a neustále jej leží na srdci jeho blaho. Tou dcérou je duchovná iskrička, ktorá je obalená rôznym balastom nedovoľujúcim sa jej prejaviť. Čaká na dobu, keď bude smieť zažiariť a nájsť spojenie s miestami, odkiaľ raz prišla na túto zem. Ona je večná, či už s nadobudnutým vedomím, alebo aj bez neho. Nepretržite sa snaží o spojenie s miestom svojho pôvodu a verí, že nadíde čas, keď jej kráľ rozpozná skutočné hodnoty, ktoré bude vytvárať nielen v rozprávkovom neviditeľnom svete, ale aj vo svete reálnom. Drží v ruke vrecúško so soľou o ktorom vie, že práve toto je dar, na ktorý čaká jej otecko kráľ a vďaka ktorému ju uvrhol do zabudnutia.
Zatiaľ však všetka životná sila, ktorou otec kráľ disponuje smeruje k jej sestrám, ktoré si užívajú všetky rozkoše tohto sveta, o ktorých tá posledná sestra vie, že nebudú mať dlhé trvanie. Ona však neustále vysiela povzbudzujúce lúče a hľadá spojenie s okolitým kráľovstvom, aby jej otec kráľ precitol. Vie, že zmena je už blízko a všetko čoskoro ukáže svoje plody. Takisto si je vedomá, že každý bez soli začne skôr, či neskôr chorľavieť. Nie mnohí túto dobu prežijú, ale práve tí, v ktorých skrsne túžba po soli, ktorá jediná dodá silu a rozprúdi duchovný pohyb, budú smieť byť zachránení.
Na našej Zemi našťastie jestvujú aj múdri králi. Poznali oni dobre dcéru, ktorá žiari tou najväčšou láskou a túto lásku jednak dcére opätujú a jednak podporujú krajiny a svety zázračnej ríše, kde silnie túžba po dobre a po svetle. Tie sa v spätnom účinku vracajú späť k nim a dodávajú im zvýšenú posilu na ich ceste. Títo králi svojím konaním rozširujú vôkol seba dobro a svojím naladením sa starajú o to, aby z vrecúška so soľou nikdy neubudlo a bolo schopné nasýtiť všetkých, ktorí k nemu v čistej a úprimnej prosbe natiahnu svoju ruku.
Majte sa na pozore všetci tí, ktorí nedostatok pravej soli nahrádzate rôznymi nepotrebnými hračkami a strácate tak drahocenný čas. Z presýpacích hodín sa každou sekundou stráca piesok a všetko smeruje k bodu úderu zvonu. Zvonu novej doby pre tých, ktorí poznali čaro soli života, z ktorej sa sami posilňujú a zároveň ju ponúkajú vôkol a rozširujú vedenie o jej životodárnom pôsobení.
Nech naše kráľovstvo žiari odleskom svetla a priťahuje k odpočinutiu a načerpaniu síl každého, kto v ňom nájde odpočinok pri svojej ceste k výšinám.
