Roky plynuli. Postupne sme sa stávali súčasťou hierarchie cirkvi, aj keď sme predtým brojili proti všetkým, ktorí prinášali čisté Ježišovo učenie. Ľudia nášho druhu zaujali miesta najmocnejších panovníkov na svete, ako i pápežov, pričom boli vo svojom vnútri pohanmi bez poznania Najvyššieho. Vždy sme sa dokázali zahniezdiť tam, kde pre nás plynuli výhody a kde sme mohli ukázať svoju výnimočnosť. Nádherne sme dokázali vykladať slová Božieho Syna tak, aby vyniklo naše vedenie, aby sme od ľudí, ktorí sa k nám hrnuli, získali čo najväčšie príjmy z milodarov. Rady našich stúpencov sa rýchlo rozširovali. Nie však pre čisté učenie a jeho výklad, skôr len navonok, z túžby udržať sa alebo postúpiť v spoločenskom rebríčku. Ak som ako pápež niečo vyslovil, hoci by to bol i nezmysel, nik si nedovolil protirečiť, všetko bolo prijímané ako sväté.

Hľadali sme ďalšie možnosti, ako lenivých ľudí oslobodiť od ich povinností voči Bohu, a našli sme odpustky a cielené modlitby za niekoho. Genialita toho sa ukazovala v raste našich príjmov a v spokojnosti ľudí. Vďaka tomu sa mohli vybudovať veľké stavby, ktoré doteraz obdivujete. Všetko bolo možné jednoducho obhájiť a potlačiť protivníkov, stačilo pár úprav v starých písmach, a zrazu nám všetko dávalo za pravdu. Okrem nášho svedomia, pokiaľ toto ešte miestami v nás tlelo.

Blížila sa doba, ktorá mala rozhodnúť o osude ľudských duchov. Tí o sebe rozhodovali vždy sami, ale teraz sa blížilo konečné rozhodnutie, od ktorého sa bude odvíjať osud každého ľudského ducha. K Zemi sa približovalo Svetlo Pravdy stelesnené v ľudskom tele. Boli sme skazení a nahlodaní nedobrým, až po návrate do jemnejších úrovní sa v nás prebúdzalo svedomie, lebo všetko sme tam vnímali inak ako na Zemi, kde nás tak silno pútal náš rozum. Viacerí oddávna prosili, aby smeli odčiniť svoju vinu siahajúcu až do čias Atlantídy. Ich prosbe bolo vyhovené, a tak sa smeli narodiť do veľkého európskeho národa, v ktorom sa mal zrodiť Vyslanec Boží. Cestou na Zem sa im dostalo radostnej správy o Vyslancovi a o možnosti odpykania svojich vín, avšak postupom času a pod silnou nadvládou rozumu bolo ich poznanie zasypané a znetvorené.

Aj vtedy, keď som sa smel dostať do Pánovej blízkosti, mal som na očiach pásku a namiesto pomoci a uvedomenia si svojich pochybení, ožila vo mne dávna ziskuchtivosť a požadovačnosť. Snaha čo najviac Mu uškodiť stala sa zmyslom môjho bytia. Nad ničím iným som neuvažoval, len ako Ho čo najviac znemožniť a zneškodniť. Kde som mohol, šíril som o Ňom nedobré fámy a koho som mohol, toho som varoval pred „tirolským mesiášom.“ Prispel som k napísaniu viacerých útočných článkov na adresu Vyslanca a tých, ktorí mali čo len najmenšiu pochybnosť o Jeho poslaní, uchopil som do pazúrov a skrze nich sa snažil skrížiť Jeho cestu.

Prišla vojna a ja ako kapitán nemeckej armády som padol na fronte. Mocnou silou som bol strhnutý k priepasti, odkiaľ už niet návratu. Prežíval som každý jeden okamih pochybenia, iskra môjho ducha sa začala rozžhavovať, nie však radosťou, ale čoraz väčším zúfalstvom. Do hĺbky svojho bytia som precítil zlé vlastnosti, ktoré mi zakaždým bránili slúžiť opravdivo Najvyššiemu. Hoci som mal Jeho slová a pravdy stále na jazyku a druhých nimi zbožne poučoval, v skutočnosti som tým slovám nikdy neveril, ani ich pravý zmysel nikdy nepochopil.

Jednej z najdesivejších a najzáludnejších ľudským vlastností, pred ktorými varoval aj samotný Vyslanec, prepadol som i ja samoľúbosti a márnomyseľnosti. Ich skazonosný účinok tkvie predovšetkým v tom, že nie sú tak ľahko badateľné a stáročiami sme sa ich naučili dokonale skrývať a klamať tým i samých seba. Je to náš jed a mor v jednom. Namiesto jednoduchého prijímania a odovzdávania začali sme ľudí pútať na seba a menom Najvyššieho mať voči nim očakávania a požiadavky. Ťažko si len predstaviť všetky tie ohavnosti, pri ktorých sme ľuďom namiesto požehnania a radosti kradli životnú silu, dar, ktorý Najvyšší zosiela pre ich blaho a  pomoc všetkým bytostiam. Ich ukradnutú silu sme využívali pre seba aj na rozširovanie radov poslušných, ochotných udávať svojich blížnych. Výborným nástrojom získavania informácií sa stala i spoveď. Keď sme si týchto ľudí raz pripútali, v nasledujúcich inkarnáciach boli k nám privedení, a, netušiac čím sú vedení, pokračovali v tom ďalej.  My sme iba využili dávne vedomosti, pridali osobný šarm a dávku zbožnosti a boli sme ako na koni! Ako sme len zhrešili, akí sme boli nevedomí a tvrdohlaví!

Dnes mi je milostivo umožnené odľahčiť aspoň trochu svojmu duchu, aj keď tú obrovskú vinu zo seba nikdy nezmyjem.

Zo žalujúcej duchovnej iskry vyšla prosba prihovoriť sa k tým, ktorí sú môjho druhu, ktorí ešte neklesli tak hlboko ako ja a majú stále milosť zvrátiť svoj osud. Možno sú medzi nimi politici, vysokí cirkevní hodnostári, majitelia firiem či osoby obdarené zvláštnymi schopnosťami a znalosťami. Odsúdený z vášho kruhu prosí, začnite kráčať inými cestami, pozrite sa na svoje neduhy. Ak moje slová nájdu odozvu vo vašom vnútri, hoci si to navonok nepriznáte, snažte sa vyvarovať mojich chýb, očistiť sa, kým je čas, hľadajte v sebe to nesprávne, aby ste svojím pričinením dokázali zachrániť náš druh. To, čo som ja nedokázal. Poučte sa, otvorte sa všetkým pomociam zo Svetla, využite poslednú možnosť odčiniť svoje doterajšie previnenia.

Ďakujte Najvyššiemu za túto milosť a hľadajte vo svojej blízkosti tých, ktorých zmyslom bytia je služba Pánovi. Od nich sa učte kráčať cestou, ktorá povedie vášho ducha nahor.

Takto k vám prehovára ten, ktorý tieto cesty vo svojej tvrdošijnosti a snahe vedieť všetko lepšie odmietal a  ktorý za svoje rozhodnutia musí ťažko pykať.

Nech vás moja výstraha vytrhne z vášho doteraz zdanlivého pokoja!