Celé tisícročia nemala žena žiadne práva, bola považovaná za menejcennú, niekedy mala menšiu hodnotu ako statok, nesmela sa k ničomu vyjadrovať, musela len počúvať a znášať všetky násilnosti a neprávosti. Často to bolo vystupňované až do neúnosnosti. V niektorých východných a južných krajinách je to ešte stále takto a veľmi sa na tom nástojí. Je potrebná len na plodenie detí, na zachovanie rodu a je ženou pre všetko.

Prečo to takto bolo? Takto, to isto nebolo chcené.

Kedysi dávno, pred viac ako 6 tis. rokmi jestvoval na Zemi tzv. matriarchát. Aj dnes sa na to stále pozerá ako na niečo, nad čím sa človek len pousmeje, lebo má o tom mylnú predstavu, že to bolo len  o moci a o ovládaní druhých. Rovnako, ako je to aj teraz. 

Nie, nebolo to však tak.  Vtedy panoval mier; ženy boli spojené s vyššími úrovňami a pýtali sa, čo a ako je potrebné vykonať a riadili sa tým; riadili sa vyššími zákonmi. Tak sa nemohlo stať, aby boli vojny, aby umierali nevinní, aby umierali deti. Nepotrebovali nikoho ovládať, nepotrebovali dobýjať žiadne nové územia. Vládla harmónia a všetko bolo v rozmachu.

Tento stav, však pre falošný princíp nebol chcený, a preto začal ženám i mužom našepkávať falošné myšlienky na zmenu tohto stavu. A k zmene postupne dochádzalo. Za niekoľko storočí sa zriadenie zmenilo – na patriarchát. Duchovné sa z bežného života vytrácalo. A vtedy sa rozpútal boj o moc, o majetok, o územia; rozpútali sa vojny. No začalo aj veľké potláčanie žien ako takých, lebo druhá strana; strana falošného princípu presne vedela, že hrozí veľké nebezpečenstvo – ak by sa žena opäť prebudila. Preto ju bolo potrebné čo najviac umlčať. A tak sa to nakoniec aj podarilo.

Celými dejinami a naprieč celou Zemou bolo možné vidieť, ako sa zaobchádzalo so ženou, a aký bol stav Zeme.

Áno, tak to bolo.

Pomaly sa žena začínala prebúdzať. Vnímala, že je rovnocenná bytosť s mužom a chcela to aj dokázať. Tým, že bolo ženstvo ako také, tak dlho potlačované, žena už nevedela a nepoznala, ako to dokázať. A tak začala napodobňovať muža. Napodobňovala ho v obliekaní aj v správaní. No najmä sa začala uplatňovať vo všetkých mužských prácach. Dokázala tým mužovi, že  dokáže tiež to, čo aj on a dokázala, že je rovnocenná bytosť s mužom; tak to muž začal akceptovať.

A opäť sa toho chopila druhá strana a začala podporovať- to jej pomužščovanie, lebo pritom mohla žena stratiť ešte viac. 

A v tomto chcení napodobniť muža, stratila žena naozaj veľa. Prišla pritom nielen o svoje ženské oblečenie, ktoré pred 100 rokmi ešte prirodzene nosila, ale vytrácalo sa aj to jemné, čo v jej vnútri ešte zostalo.

Podvedome cítila, že to, čo robí, ju celkom nenapĺňa. Ani v práci a ani doma, ale nevie ako z toho von. Čo vlastne má robiť? A ako? 

Žena sa tak ako kyvadlo kedysi vychýlila na jednu stranu, potom sa vychýlila na druhú stranu. Teraz musí v harmónii nájsť rovnováhu, ustáliť sa vo svojom strede. 

Žena síce dokázala svoju rovnocennosť mužovi, ale teraz sa musí vrátiť k svojmu určeniu, k svojej úlohe, pre ktorú prišla na túto Zem. Keď si to všetko uvedomí, začne si samu seba opäť vážiť. Lebo pocit menejcennosti je veľkou brzdou v jej rozlete do duchovných výšin.

Aby sa žena stala opäť plnocennou tak, ako jej to Boh určil,  musí si opäť nájsť svoje miesto vo stvorení a celou svojou  bytosťou sa do neho vradiť a v ňom pôsobiť ako pravá žena. Tak svojim jemným vyciťovaním nájde uplatnenie tam, kde sa cíti dobre a bude činiť to, pričom sa cíti šťastná, naplnená, spokojná a radostná. 

Až keď nájde svoje pravé miesto, prestane súťažiť s mužmi a napodobovať ich. 

V žene, je toho toľko ukrytého, ktoré sa pýta navonok. Toľko krásy v sebe skrýva a toľko tvorivej činnosti. 

Je prebohato obdarovaná tým najvzácnejším darom, darom jemného vyciťovania, ktorý môže rozvíjať len v napojení na svetlé výšiny. Vtedy nájde samu seba, svoje pôsobenie tu na Zemi i v celom Stvorení. Nájde v sebe tú silu a pravé poznanie, ako môže napomáhať sebe aj ostatným ku harmónii a mieru tu na Zemi, ale najmä, môže svojím bytím ukazovať cestu k Najvyššiemu, aby sa každý mohol vrátiť naspäť do  duchovného domova. 

Ak opäť nájde a udrží si napojenie na  svetlé výšiny, naplní a Svetlom prežiari svoje pravé poslanie ženy. 

Odvážne vpred je Bohu milé.

J. S.