Volanie sa znovu nesie krajinou a privádza nás do kraja náhorných plošín, snehu, riedkeho vzduchu a masívnych hôr, kde sa nachádza skrytý kláštor obklopený horami. Sú to oni a vysokí bytostní správcovia, ktorí chránia jeho múry a napomáhajú udržiavať vnútornú čistotu a bdelosť bratov, aby neklesali na mysli a nedoliehali k nim starosti a strasti bežných ľudských životov. Častokrát k nim nápomocne prehovára chlad spoločne s vetrom so zdanlivými vrtochmi počasia, ktoré sú nasmerované pre ich najväčšie vnútorné dobro tak, aby sa práve v časoch zúrenia živlov ponárali do vlastného vnútra a nič ich od tohto napojenia neodrádzalo. V období, keď sa Božia Láska rozlieva nad našou malou Zemou a celým stvorením a všetok bežný hluk ustáva v sviatočných tónoch, je zreteľnejšie vnímať duchovné prúdy smerujúce od bratov a ich lámu z ďalekého Tibetu, ktorí prehovárajú k duchom vnútorne otvorených ľudí.

Každé vzájomné prepojenie sa so všetkými duchovne otvorenými ľuďmi je malá slávnosť, ktorú láma s bratmi usporadúvajú vo svojej svätyni. Zúčastniť sa smie každý, ktorý dokáže nájsť duchovne cestu vedúcu po nitkách do kláštora. „Vitaj bratu, Ty takisto sestra, prepoj sa v prúdoch Lásky s nami a privádzajme spoločne jej silu k Zemi a jednotlivcom, ktorí ju toľko potrebujú. Sme zhromaždení v našej svätyni a Vy smiete tento čas tráviť spoločne s nami. Nalaďte sa nahor a proste nášho Pána o dar Sily všade tam, kde sú pre ňu otvorené dvere. Tentokrát prichádza zafarbená sviežim, ale hrejivým tónom pevne spojená so spravodlivosťou. Nadelí každému tak, ako to bude najviac prospešné pre jeho duchovný rozvoj. Nedíva sa na to, komu bude nadeľovať, prihliada na jeho najvyššie dobro bez ohľadu na to, či sa to danému človeku bude páčiť, alebo nie.  Nie je to tá vaša povoľná a zmäkčilá láska, ktorá každému praje ten najpohodlnejší a najdlhší život. Díva sa na dobro ducha, pre ktoré býva častokrát pohodlný a dlhý duchovne nenaplnený život jedom, ktorý ho uspáva a nedovoľuje mu naplniť svoj duchovný rast. Nalaďte sa na jej prúdy a všetky slová sa stanú zbytočnými. Bude k nám prehovárať svojimi záchvevmi. V tomto naladení strávme spoločne pár chvíľ a ďakujme Najvyššiemu za to, že je nám na zemi takéto prepojenie dopriate.“

* * *

Láma vníma prúdy, ktoré ho volajú ku knihe. Už dlho ju nemal otvorenú a nečítal z nej. Znovu cíti ten dávny vnem, ktorý zažívalo už mnoho iných predstavených a duchovných ľudí: začnú čítať alebo zachytávať vnemy, spočiatku sa im prijímané slová zdajú príjemné, ale nastane okamžik ich plného precítenia a nastúpi taká tiaž, ktorá bude hroziť prijímajúceho priam zlomiť. Spočiatku sladké ovocie, ktoré prejde do trpkosti, až sa stáva nepožívateľným.

Pristupuje ku knihe, otvára ju a číta: „A naplňujú sa všetky zasľúbenia. Ľudia si nezvolili cestu radosti a šťastia, ktorú mohli v dobe zvýšeného prílivu síl vnímať a pociťovať. Cesta mnohých bude trpká a ťažká, ale bude viesť k prežitiam potrebných pre ich duchovný rozvoj a k prebudeniu ich schopností. Vy v kláštore, pokiaľ zostanete verní Pravde, budete smieť na diaľku spolupomáhať mnohým na ich ceste a spolu s Vami budú na mnohých miestach napomáhať vaši bratia a sestry v duchu, ktorých situácia privedie na miesta, kde bude potrebné pomôcť. Na to, aby ostali v spojení a boli včas pripravení, budú ešte musieť prejsť viacerými bojmi a premáhaním. Aby mohli pôsobiť rázne a stať sa mečom, ktorý odsekne to choré, alebo sa postaví na obranu toho správneho, prípadne zasiahne na správnom mieste v správnom čase slovom, budú musieť nájsť spojenie s plameňom, ktorý ich nahreje a dodá im silu. Po nájdení tohto plameňa v nich dostane posilu a príliv síl jednak to správne, ako aj nesprávne, lebo plameň vysokou teplotou všetko privedie do rozkvetu a varu. Následne na nich čistota zapôsobí ako voda, ktorá to správne posilní a vytvaruje čepeľ meča. To nesprávne odplaví, aby neotupovalo ostrie meča a neostávalo na ňom nič, čo by ho zašpinilo. Ak to bude potrebné, udrie po meči kladivom, aby to odpadlo a nebolo na príťaž. Nech sa každý stráži a vyvaruje toho, aby tej špiny na meči nebolo veľa, lebo úder kladiva neprestane dovtedy, kým na meči nezostane len čistá oceľ bez prímesí. Zlomený, alebo tenký meč je nepoužiteľný v boji, čo by znamenalo nemožnosť brániť sa a ostať bez zbrane. Následne pôsobí Božia Láska, práve v tento čas, keď bude otvorená kniha. Pridá tam, kde bude ocele chýbať, pomôže vyrovnať nerovnosti, lebo bude pôsobiť ako balzam. Na záver pridá meču zo svojho lúča hrejivosti až zafarbí jeho špičku do červena a duchu človeka ovládajúceho meč pridá na schopnosti rozlíšiť, v ktorej chvíli má akým správnym spôsobom meč použiť.  U každého sa bude podľa jeho vnútorného zamerania pôsobenie a obdarovanie Láskou božou líšiť. Jeden na sebe samom pocíti, že sa mu rúca svet, u druhého sa rozvinú a objavia duchovné dary, ktorými doposiaľ nedisponoval.

Zmeny neobídu ani váš doterajší spôsob života a celú spoločnosť. Všetko, čo ľudia doteraz uctievali namiesto Boha a preukazovali mu pocty patriace Bohu, padne. Ukáže sa nesprávnosť a hlinené nohy všetkého, aby ľudia videli to jediné a pravé, na čom majú založiť svoj život a na čom majú stavať: Boh a Jeho zákony. Tadiaľ povedie ich cesta ku šťastiu …

* * *

Láma zatvára knihu, ďakuje tým ktorí do nej vkladali riadky a postupne sa mu ako film prehráva to lahodne znejúce, až prichádza k trpkej ceste, ktorou si každý jednotlivec bude musieť prejsť. Tou sa stane výrazná zmena vonkajších pomerov, priam zrútenie mnohého doteraz tak bežného a zaužívaného. Cíti, že je to cesta ktorú pripravila Láska Božia, ale ťažko na nej hľadá to, čo ľudia nazývajú láskou. Je si vedomý, že Láska stojí vedľa človeka, ktorý po tej ceste kráča, ale zároveň si je vedomý, že zmena nastáva až po prekročení tejto náročnej cesty, pretože prvý krok výstavby je zároveň zbúraním toho starého, čo už nedrží a nie je použiteľné. Potom je potrebné odpratať sutiny a až následne sa začne kopať základ pre niečo nové. Ten takisto nebýva spočiatku vidieť. Až následne sa dvíhajú nové steny a múry, ktoré budú viditeľné ako nová stavba.

To boli záblesky, ktoré sa odvíjali pred lámovým zrakom. Po líci mu steká slza. Slza oslobodenia a spásy. Zároveň je to slza bolesti nad cestou, ktorá bude tomu všetkému predchádzať. Láma už toho zažil mnoho, ale dlho nebol tak uľaknutý a dojatý zároveň.

Odobral sa do tichej miestnosti s pohľadom na majestátne hory, na ktoré fúka silný horský vietor. Poprosil bytostných vetra, aby jeho modlitbu rozniesli do celého sveta, kde sa nachádzajú srdcia, ochotné ju vypočuť a prijať do seba:

K tebe prehováram, ó ľudský duchu,

ty zacítil si jemné tóny a hlas náš vo vzduchu,

volajú ťa modlitby a prosby bratov z kláštora z hôr,

príjmy prúdy lásky, nech zjemnia života bôľ.

Láma sa modlí a prosí za blaho každého jedného človeka, ktorý sa dokáže otvoriť obdarovaniam Božej Lásky. Nech nikto nenechá prejsť túto milosť bez povšimnutia vôkol svojho ducha!