Keď je núdza najvyššia, je vám pomoc z výšin najbližšia. Tak prehovoril dnes láma v tibetskom kláštore k bratom, ktorí sa z celej sily modlia a prosia Najvyššieho o to, aby jemné nitky vychádzajúce z výšin smerujúce k ostatným ľuďom po celom svete, našli svojich príjemcov a vytvorilo sa spoločné prepojenie. Je nádherné vidieť a poznať, ako sa v mnohých ľuďoch prebúdzajú ich duchovné dary a hlboké duchovné cítenie pod posilou nitiek. Veľmi dôležité je však ostávať neustále pri veci a zaoberať sa v myšlienkach tým pekným a ušľachtilým. Práve to je ono, čo vytvára most smerom k nitkám vychádzajúcim z nášho kláštora, ale nielen odtiaľ, pretože podobných miest na zemi je viac. Takisto každý jednotlivec sa môže stať jedným z tých, ktorý ich bude posilňovať a odovzdávať ďalej, ak k tomu v sebe objaví skutočnú túžbu.
Obzvlášť počas nastávajúceho leta pociťujú bratia ustrnutie duchovného úsilia na viacerých miestach zemegule. Láma súc si dobre vedomý vlastnej omylnosti, bratom vo svojom najlepšom chcení a najväčšej čistote svojho napojenia sa podáva tento obraz:
„Milí bratia, preneste sa spolu so mnou na miesta Európy, kde všetko spejúc k radostnej výstavbe bude najprv musieť začať prudkým pádom. Už aj tento pád samotný je potrebné pokladať za predstupeň veľkej a chcenej výstavby. Príde pre mnohých nečakane a s veľkou razanciou za účelom uvedomenia si nedôstojnosti doterajšieho ľudského konania, ktoré bolo zamerané len na hmotu, materiálny prospech a pozemské výhody. Nie mnohým sa v hĺbke pádu otvorí možnosť precítenia a spojenia sa so svojou duchovnou podstatou a vzplanie v nich túžba byť v spojení s výšinami za vedomého prijímania sily z výšin. Objavia v sebe duchovné dary a prednosti, o ktorých sa im doteraz ani nesnívalo. Tých ľudí ľahko spoznáte podľa ich radostnosti, vytrvalosti, nadšenia a múdrosti. Budú pôsobiť ako majáky vo veľkej núdzi, keď budú ukazovať tápajúcim miesto, kde je možné pristáť bez toho, aby sa ich loďky roztrieštili o skaly.
Mnoho bude aj tých, pre ktorých už miesto na tejto zemi nebude. Sami rozhodli o vlastnom osude a budú musieť zem opustiť. To budú tí vlažní – nie dosť dobrí na zachytenie svetlých nitiek, ale zároveň nie dostatočne tmaví a hutní, aby museli hneď zahynúť duchovnou smrťou. Situácia bude zariadená tak, aby im bol odchod zo zeme v pravý čas umožnený. Ostatní prebývajúci na zemi nebudú navonok nič pozorovať, tieto rôzne odchody budú pripisovať rôznym udalostiam pozemského charakteru. Snáď im vyššia milosť ešte poskytne úrovne, kde budú môcť popremýšľať o svojom nesprávnom konaní a budú sa smieť zmeniť a zosilnieť v úsilí pre dobré.
Nájde sa aj skupina takých, ktorým takáto milosť poskytnutá byť nemôže. Zostanú až do konca, aby zašli ako neupotrebiteľné klasy. Do poslednej chvíle v nich ešte bude môcť vyklíčiť lepšie rozhodnutie a môžu sa zachrániť, otázkou je, koľkým sa to aj skutočne podarí.
Teraz je dôležité zamerať svoje modlitby na tých, ktorých chcenie sa zvykne s nitkami spájať, ale s príchodom leta a oddychu ich duchovné chcenie poľavuje. Práve tu je moment, keď na nich číha nepriateľ s cieľom úplne ich pohltiť. Klesnúť do prúdov povrchnosti, užívania si a ničnerobenia, aby už nenašli spojenie so svetlými a tvorivými nitkami. Týmto akoby človek preladil frekvenciu svojho prijímača, ktorý nedokáže prijať vlny jemných nitiek vysielaných z výšin, o ktoré prosíme. Človek sa sám vystaví nebezpečenstvu pádu a veľkému riziku. Pritom by postačilo len to doteraz získané jednoducho udržiavať a ďalej získaným spôsobom rozvíjať a k žiadnemu pádu, ani zakopnutiu by nemuselo dôjsť.
Po vypočutí lámových slov sa bratia zoradili na nádvorí do kruhu, lámu nechali v strede a spoločne ho prosia, či sa smú spolu pomodliť a poprosiť o svetlé prúdy pre najväčšie dobro všetkých tých, ktorí sú v ohrození. Láma s radosťou súhlasí, lebo cíti veľký pokrok svojich bratov a úprimnú túžbu pomôcť.
Sadol si doprostred kruhu, vzopäl obe ruky smerom nahor a začal sa vrúcne modliť:
Všemohúci a Najvyšší, ďakujeme Ti za všetku milosť, ktorou nás obdarúvaš a za všetky tie nádherné inšpirácie a svetlé nitky, ktoré oblažujú naše životy. Nie raz nám pomohli v ťažkých chvíľach, vykúzlili úsmev na tvári a dodali odvahu. Z lásky k blížnym Ťa chceme poprosiť o podporu tých, ktorí nie sú tak silní vo svojom úsilí po vyššom, alebo si svoju vnútornú túžbu ešte neuvedomujú. Veď ich prosím po správnych cestách a pomáhaj im, aby aj sejba v nich vzklíčila tým najkrajším spôsobom.
Za to Ti vzdávame nevýslovnú vďaku a chválu.
Amen
Ešte dlhý čas sedeli takto bratia v kruhu zhromaždení okolo lámu. Každý z nich prosil za nitky pre ten druh, ktorý je im bližší. Nech sa nestratí nikto z tých, ktorí sa ako žiarivé zárodky vyrastajúce z kvetov jemnohmotných záhrad radostne norili do hmoty s veľkou túžbou ochutnávať jej dary a zdokonaľovať sa v nej spôsobom, aby sa raz ako sebavedomí duchovia smeli vrátiť späť do svojho duchovného domova.
Sediac ticho jeden vedľa druhého, komunikujúc silou myšlienok, zrodilo sa medzi bratmi ešte silnejšie pozvanie, priam plamenná túžba, aby každý koho tieto slová zasiahnu, sa spoločne s nimi spájal a pomáhal v tvorbe a napínaní nitiek smerom k tým, ktorí sú dobrého chcenia a majú túžbu po svetlej výstavbe. Pre tých, ktorí potrebujú zosilnieť v tomto pre nich novom úsilí, takí nech sa spoločne pripájajú večer o 21. hodine. Tým zároveň budú dodávať silu tým ostatným, pre ktorých sa toto stane prvým krokom k novému duchovnému bytiu. Kláštor bratov je dokorán duchovne otvorený a každá svetlá nitka v túto chvíľu odtiaľ vyslaná, bude v túto dobu ukazovať ľudskému duchu ktorý ju prijal cestu, ktorá ho povedie do blízkosti bratov.
Bratia z kláštora zároveň veria a prajú si, aby niekoľkí z týchto duchovných bratov k nim raz našli cestu aj na fyzickej úrovni. Len ten, koho jemné nitky privedú do kláštora v duchu, len tomu bude ukázaná cesta a budú mu otvorené brány do kláštora vo fyzickej rovine. Kým toto nenastane, zostávajú hrubohmotné brány kláštora každému takému človeku uzatvorené, ale vítajú všetkých tých, ktorí sa k nim blížia v duchu.
