Už dlhší čas sú z Tibetu vysielané jemné nitky obklopujúce zemeguľu. Hľadajú bratov a sestry ochotných prepojiť svoje snaženie a sily k víťazstvu dobra. Podobajú sa pútnikovi, ktorý prechádza krajinou a klope na dvere príbytkov. Niekto práve vtedy nie je doma, iný klopanie nepočuje a aj tí, ktorí ho počujú, nie sú všetci ochotní otvoriť mu dvere.
Bratia vedia, že nitky nie sú určené všetkým, ale nájde sa mnoho tých, ku duchu ktorých prehovárajú.
Žiaľ nešváry tejto doby sa hlboko zahryzli do vnútra ľudí a mnohí z nich už nie sú schopní a ani ochotní, načúvať hlasom poslov. Jeden sa zamotal v práci a množstve potešení a rozptýlení, iný sa upol na rôzne duchovné smery, ďalšiemu sa cesta pravdy zdala veľmi prostá a jednoduchá a začal hľadať niečo zaujímavejšie. Nájdu sa aj takí, ktorí im otvoria dvere a radi by skúsili, či náhodou toto nie je tá pravá cesta. Čoskoro ich však opustia a neukotvia ich, lebo na ich dvere zaklopalo ešte niečo nové, doposiaľ ešte neznáme. Otvoria aj tomu a povedia si, že nitky iste neboli pravými, lebo nič necítili. Je aj mnoho takých, ktorých ovládli tak silné formy strachu, že už nie sú schopní vykonať takmer žiaden slobodný a samostatný pohyb. Navonok sa zdajú byť veľmi čulými, žiaľ tak potrebná námaha ducha sa pretavuje do zvýšenej námahy mozgovej a telesnej činnosti.
Teraz k nám pristupuje najvyšší láma, ktorý ďakuje Najvyššiemu za milosť, smieť sa s nami podeliť o tú nádheru, ktorá napĺňa jeho ducha. Nie všetko, čo nám bude smieť odovzdať, bude len pekné. Časť z toho v sebe nesie trpkú a horkú príchuť, určenú k poučeniu a zmene doteraz vychodených chodníčkov a ciest.
***
Láma sa s nami chce podeliť o nádheru, ktorú spoločne s bratmi prežívajú v chráme a o prežitie nádhery prúdov, ktoré sa dotýkajú tejto zeme a hľadajú spojenie prostredníctvom ľudí. S náročnosťou doby a priblížením očistného diania ich intenzita pribúda. Nesú v sebe prísľub novej doby, krajšej a radostnejšej budúcnosti a duchovného ľudstva. Predtým bude ešte musieť nastať veľká očista od všetkého toho, čo sa bude zachvievať ináč, než to bude po ľudstve z výšin požadované. Všetko sa to začalo už dávno, teraz to však vrcholí triedením a ukazovaním skutočných postojov a charakterov. Iste sa aj vám stalo, že vám bol vnútorne blízkym niekto, koho ste si doteraz vôbec nevšímali. Až neskôr ste objavili, koľko si toho máte povedať a našli ste spoločné súznenie. Naopak sa vám vnútorne vzdialeným stal ten, ktorého ste vy sami predtým považovali za veľmi blízkeho. Teraz, hoci ho stále máte radi, necítite už ten vzájomný súzvuk. Nie je to tým, že by ste boli nedobrými, nastala zmena vášho vyžarovania, alebo vyžarovania toho druhého. Možné je aj to, že rozdiely vyžarovaní neboli doteraz tak veľké a len postupom času zosilneli. Už len čas samotný ukáže priepasť, ktorá sa medzi vami nachádza. Niekedy sa preklenúť dá, inokedy je to bez výraznej zmeny vnútorného postoja a názorov nemožné. Na tejto situácii dobre pozorujte pôsobenie príťažlivosti rovnorodého až do tých najmenších detailov. Učte sa, zdokonaľujte svoje vedenie a poznávajte zároveň hĺbku Božích zákonov a ich spravodlivosť.
Čoraz viac a omnoho rýchlejšie sa všetko bude rozuzľovať a veci sa budú ukazovať v skutočnom svetle. Pozdvihne hlavu to, čo doposiaľ bolo ukryté, teraz sa to však stane maximálne viditeľným. Vy však nemajte strach, ale viďte v tom pôsobenie Všemohúceho, ktorý všetko riadi k zdarnému koncu. Nezabúdajte ani na staré múdre rady a napomínania prorokov, v ktorých nájdete veľkú posilu pre svoju činnosť.
Je jedna dôležitá vec, ktorá mnohým berie vietor z plachiet a oddeľuje ich od svetlých nitiek a skutočnej služby. Strach o vlastné zdravie a život. V poslednej dobe zosilnel do mimoriadnych rozmerov a tie najväčšie prejavy vás ešte len čakajú. Z čoho ten strach pramení? Ľudia sa so všetkou silou upli na svoj život a majú strach, že po ňom nenasleduje nič.
Aj tu prináša láma upokojenie a vysvetlenie. Tento život je výsledkom predchádzajúcich životov a svoju budúcnosť si tvoríme svojou prítomnosťou, prežitou minulosťou a táto budúcnosť je výsledkom našich vlastných rozhodnutí. Takisto aj naša prítomnosť je dielom minulosti. Ale minulosť bola niekedy tiež prítomnosťou, preto je ona sama taká dôležitá. Nie je cieľom ľudského života pobudnúť na zemi čo najdlhší čas, ale správne sa rozhodnúť a kormidlo života namieriť smerom k duchovnému domovu, odkiaľ človek vzišiel a tam sa aj navrátiť. Čo človeku pomôže žiť o polstoročie dlhšie, ak sa po odchode z tohto sveta dostane o svety nižšie, než keby bol zo zeme odišiel skôr? Tento nesprávny postoj je znakom toho, že sa všetko chcenie a konanie upiera len na najhrubšiu hmotu a chýba mu presah do okolitého jemnejšieho sveta, ktorý každého z nás obklopuje. Už len toto samotné vedenie by zásadne malo zmeniť pohľad človeka na tak mnohé dovtedajšie problémy.
To najhoršie pre človeka nastáva, ak z nejaké dôvodu stratí dar slobodnej vôle a necháva sa ovládať strachom. Vtedy prestáva byť skutočným subjektom a nezávislou osobnosťou, ale stáva sa hračkou v rukách niekoho iného – temna. To si však nepraje najvyššie dobro ovládaného, ale vedie ho smermi, ktoré vyhovujú cudzím záujmom. Hoci by človek žil pod tým najväčším jarmom, ten najväčší trik protistrany spočíva práve v tom, že ho dokázala presvedčiť a on verí v to, aký je slobodný. Skúste porovnať vami prežívanú slobodu s našou slobodou v kláštore, keď pri modlitbách, ako aj práci v záhrade prežívame súlad s celým okolím a svetmi, ktoré nás obklopujú. Boja sa snáď tí ostatní našej kázne, ranného vstávania, rozdelenia dňa, každodennej práce, ale z ich pohľadu nezmyselného modlenia sa a vzývania Najvyššieho? Nech sa zamyslí nad sebou každý, čo si raz so sebou odnesie na druhý breh. Majetok, ani iné pôžitky tejto zeme sa nepočítajú. Na zemi po nás zostanú dokonca aj šaty, miska na jedlo, ako aj iné predmety osobnej spotreby. Ak by ostatní poznali náš život tu v kláštore, zistili by, že smeruje k tej najväčšej blaženosti, aká je pre ľudského ducha na zemi pripravená. Preto s takou radosťou prosíme o svetlé nitky a voláme ku každému, kto je schopný ich zachytiť.
Skúsme si precítiť jemnejší svet, ktorý nás obklopuje. Nad čím počas dňa premýšľame a čomu dávame svojím myslením energiu a tým to privádzame k životu? Nemyslíme si, že pozitívnu zmenu dosiahneme len myšlienkovým sústredením, pretože by sme sa klamali. Ak začneme svoje myšlienky vedome ovládať a nútiť kráčať určitými smermi, nič týmto kŕčovitým úsilím nedosiahneme. Hľadajme hlbšie v čistote vlastného ducha. Tam poznáme tú ľahkosť a rozoznie sa nám zvuk túžby po duchovnom domove. Duch samotný dokáže vlastnou čistotou prirodzene docieliť čistotu myšlienok bez potrebného sebapremáhania sa a kŕčovitého myslenia.
Nezabudli sme v zhone bežného dôležitého života na veľký dar žitia v prítomnosti, ktorého sa nám dennodenne a každú chvíľu dostáva? Práve v nej sa nachádza najväčšie pôsobenie pre ľudského ducha. Lebo minulosť spoločne s prítomnosťou prispieva k našej budúcnosti, ktorej v skutočnosti niet, lebo ju budeme prežívať ako budúcu prítomnosť. To je tá obrovská moc, poznanie ktorého sa ešte ľudskému duchu poriadne nedostalo. Aj my v kláštore objavujeme tú moc a tešíme sa novým výhľadom a prehĺbeniam, ktoré nám prináša. Keď niečo objaví jeden, prešľape ostatným cestu a ich cesta sa stane ľahšou a jednoduchšou. Tak je to nielen s tým, ale vo všetkom čo človek podnikne.
Nemajme strach z toho, čo príde, alebo prísť má. Pokiaľ naozaj budeme žiť v prítomnosti, nič nás neprekvapí, iba ak tá moc, okolo ktorej sme prechádzali a dovtedy si ju nevšímali. Dodá nám silu prekonať to najťažšie a v otvorení sa jemnejším svetom všetko dokázať a zvládnuť.
Príjmite ako dar odo mňa a bratov možnosť spoločného napojenia sa na svetlé nitky každý večer o 21. hodine. Vtedy sa obzvlášť budú naše modlitby zameriavať smerom ku všetkým, ktorí svetlé nitky vyhľadávajú a po nich túžia. Budú vám otvorené duchovné brány nášho kláštora, za ktorými vám bude umožnené čerpať z prebohatých duchovných darov tak, ako je to umožnené aj našim bratom. Ďakujem Najvyššiemu za tento dar, že sa všetci budeme smieť podieľať na vytvorení veľkej duchovnej rodiny.
Sila dobra a túžba po duchovnom domove nech nás všetkých sprevádza. Konajme všetci tak, aby sa nám raz smeli otvoriť brány nášho domova v duchu tak, ako sa teraz otvárajú brány nášho kláštora pre všetkých túžiacich.
