Vezmi pero a píš! Nie príjemne a uspávajúco budú znieť tieto slová, ale budú zvestovať to,čo je pripravené a priblíži sa. Mnohým k zatrateniu, nemnohým ku spáse.
A napĺňajú sa slová:
Opätovne sa blížil šum, ale tento krát to bolo čisté znenie a treskot plný jasotu. Archaniel Michael dostavil sa so svojimi vernými zástupmi anjelov k boju, ktorý mu Boh nariadil.
Výsledok tohto boja snáď ešte nebude potrebné zmieniť, lebo je jednoznačný. Jeho účinky a tlak prichádzajú a je ich cítiť aj na tejto malej Zemi. Nie je dôležité, či ho človek počuje, alebo o ňom vie, všetko sa naplní aj bez jeho pričinenia. Nikto sa nebude môcť vyhovoriť, alebo povedať, že o tom nevedel a že sa ho netýka, lebo opak je pravdou. Nebol dostatočne bdelý a nehľadal, podľahol a nevedomky sa pridal k padlým. Budú aj takí, ktorí hoci nehľadali a zdanlivo nevedeli, správne sa intuitívne rozhodli a pridali sa na stranu Bohu verných.
Blahoslavení tí, čo videli a uverili, ale ešte blahoslavenejší sú tí, ktorí uverili a nevideli. To veriť znamená v tomto prípade čin, ktorým sa človek pridá na tú správnu stranu. Povedie ho to k prebudeniu a blaženosti.
Tak ako boj prebieha v jemnejších úrovniach, prebieha aj na tejto Zemi. Tu vzhľadom na hutnosť hmoty družina archaniela Michaela nemôže priamo pôsobiť, ale dávajú jej k tomu možnosť otvorení ľudia, ktorí sa zachvievajú v prúdoch služby Svetlu. Vytvárajú kanáliky a prieplavy, skrz ktoré sa k družine pripájajú a pôsobia v hmotnosti. Ľudský duchu, ani netušíš, aká je to blaženosť a vyznamenanie smieť byť ich spolubojovník. Pritom k tomu postačuje len tak málo. Nemusíš o tom s nikým hovoriť, nič ukazovať navonok, buď rýdzi vo svojom vnútri a primkni sa k Pánovi a Jeho vojsku. Pánov vojak! Zopakuj tento pojem vo svojom vnútri a pocítiš záplavu blaženosti a prúd pomoci. Prúd darovaný tebe samotnému, ktorý ako víchor prejde tvojím vnútrom, aby toto povstalo v novom. Nič nebude také ako predtým. Budeš sa cítiť zasiahnutý a niekto zhora bude rozprávať k tvojmu duchu. „Vitaj medzi nami, synu, už dlho sme čakali na tvoje prebudenie. Veď naše zbrane tam, kam budeš privedený a o nič sa nestaraj. Nech proti tebe bude stáť aj celá zem a hoci by si ostal jediný, nikdy nie si sám, lebo si s nami.“
Pre každého človeka zasiahnutého týmto prúdom sa mení jedna dôležitá vec. Zásahom zhora sa stáva Pánovým vojakom! Je vedený zhora a vôľa Večného určuje jeho cesty. Nech sa každý nechá viesť tak, ako to v sebe prežívali zvestovatelia Pána. Každému takto zasiahnutému sa dostalo veľkého vyznamenania. Rozšírte rady tých, ktorí prebývajú na Zemi a stávajú sa nástrojom vyššieho duchovného pôsobenia.
Nie je potrebné písať ďalej, čo máte robiť, lebo ste vedení. V pravý čas budete privedení k svojej úlohe a bude vám ukázaný spôsob, akým ju máte splniť. Ostatné všetko viete. Nezabúdajte, že ste pre tieto chvíle boli pripravovaní a tešili ste sa chvíle, keď vstúpite do svojej úlohy.
Nemajte strach pred tým, ak ste vedení smermi, aby ste narušili tú doterajšiu zdanlivú harmóniu a pokoj. Až neskôr, ak to vykonáte, zbadáte koľko špiny a zla tam bolo zahniezdeného a ako to rýchlo vyšlo na svetlo. Dokonca aj v tom spoznáte veľkosť a budete vďační za možnosť, že ste to smeli vykonať. Váš najväčší strach nech spočíva v tom, že sa nezastanete pravdy a nebudete konať podľa toho, ako vás budú pomocníci viesť.
Závan božej lásky pôsobiaci v lúči spravodlivosti prehovára a povzbudzuje tých, ktorí vo svojej čistote a dobrote si myslia, že nie sú schopní toľkej milosti a že si ju nezaslúžia: „Či ste nepocítili vo svojom vnútri ten oblažujúci prúd? Bolo k vám prehovorené jeho prostredníctvom. Čo ste prežili, nechajte si pre seba samého ako poklad ducha a pevne sa ho chopte.
Ostrý rez a burácanie blesku oddeľuje tých, ktorí sa v blaženej predstave opájajú vyššie uvedenými slovami a nahovárajú si, ako slúžia. Sú podobní peknému, ale zato zhnitému plodu. Pekný obal, ale zhnité jadro. Uchopí ich silný výkrik a vzdor ich vnútra. Všetko v nich sa spení, zasyčí to v nich a vzpierajú sa týmto slovám, hoci v hĺbke duše pociťujú ich správnosť a oprávnenosť. Spočiatku tohto textu pocítia opojenie, zdanlivú radosť a vďaku za nádherné slová, povzbudenie a milosť, náhle sa však objaví hnev a na povrch vyplavuje všetko to, čo ich vnútro skrýva. Nitkami, ktorými ešte pre chvíľkou smerovalo opojenie, povznesenie a „čerpanie sily“, zrazu prúdi vzdor a hnev k opovážlivcom, ktorí si toto dovolili. To zdanlivo pekné predtým je zmazané a prehovára pomocník, ktorý ich len utvrdí v tom, že sú to veru nehodí ľudia a farizeji, ktorí takto dokážu uvažovať o druhých.
Tak vyzerá tvoje bojisko, Pánov vojak! Si znechutený, alebo si dokázal zostať s ostatnými a sledovať boj, ako raz budeš pôsobiť? Dokázal si sa pri svojom boji zorientovať a stále vidieť smer, kde sú tvoji spolubojovníci? Ver, že ani im nie je tento boj príjemný, sami vidia následky boja, trosky, krv, nenávisť, prezliekanie kabátov a temné spáry, práve to je však ten spôsob, ako Pánov vojak, prispeje k tomu, aby sa naplnili dávne proroctvá a slová, po ktorých mnohí tak veľmi túžia: Božie kráľovstvo na Zemi!
A brána sa uzatvára. Nikto nemôže povedať, že na neho tieto slová nezanechali žiaden vplyv. Lebo nie príjemne a uspávajúco mali znieť, ale mali zvestovať to, čo je pripravené a čo sa blíži.
