Často počúvame od ľudí, koľko času venujú tomu, keď si chcú napríklad upiecť chlieb, či dopestovať zeleninu alebo nejaké ovocie. Je to nepochybne tak, veď obzvlášť keď chlieb je pečený z kvásku a v záhradkách sa nepoužívajú chemické ani iné umelé prípravky, je potrebné takýmto činnostiam venovať značné množstvo času.

A nemalé množstvo času je potrebné tiež potom čakať aj na výsledok. U chleba z kvásku niekoľko hodín, u zeleniny týždne až mesiace a u ovocia rastúceho na stromoch aj roky.

Keď sa však na to pozrieme bližšie zistíme, že z celkového času potrebného na dosiahnutie konečného výsledku, sa množstvo ľudskej práce dá počítať u chleba len na minúty a u zeleniny a ovocia len na dni. Je to teda v porovnaní k celkovému času len malý zlomok.

To však neznamená, že tú nepomerne väčšiu časť času to všetko ide tak akosi samé. Ako je to vo všetkých iných prípadoch, tak aj tu platí, že samé od seba sa nič neurobí. Teda aj v tomto prípade tú podstatne dlhšiu časť práce niekto vykonáva. A vykonávajú ju tí, o ktorých bytí väčšina ľudí nevie vôbec nič a to aj napriek tomu, že len vďaka nim sú pre človeka vytvorené podmienky života na Zemi.

Vy, ktorí čítate tieto riadky, nepochybne viete, že sa jedná o bytosti, ktoré nepochádzajú z duchovnej oblasti ako človek, ale pochádzajú z bytostnej ríše. A práve oni sú tí, ktorí v týchto, ale aj v mnohých iných prípadoch, odpracujú tú veľkú časť práce, pričom pracujú s vytrvalosťou, presnosťou či precíznosťou pre človeka častokrát nielen nedosiahnuteľnou, ale aj nepredstaviteľnou. Bez tohto ich až nekonečne sa javiaceho množstva práce, by sa napriek všetkej ľudskej snahe neudialo v podstate nič.

Časovo je teda k práci bytostných podiel práce človeka veľmi malý, no nie však bezvýznamný. Človek dáva bytostným podnet, stanovuje smer, poprípade ho mení. A podľa týchto jeho vkladov do spoločnej práce, bytostné dovedie dielo do konečného výsledku. Aby duchovné zožalo to, čo zasialo.

A tak, ako je tomu v prírodnom dianí, tak je to aj v dianí, ktoré vytvára osud každého človeka. Aj v ňom je z hľadiska času ľudský podiel veľmi malý, ba neraz sa javí ako zanedbateľný. Veď to, čo človek vykoná v jeho jednotlivých životných situáciách, do ktorých sa dostane, čo povie, alebo čo si myslí, trvá niekedy len pár sekúnd.

No potom začne ten veľký podiel neúnavnej a presnej práce bytostných. Podľa toho, k čomu dal človek podnet, aký stanovil smer, bytostné dovedie človekom začaté dielo do konečného výsledku, ktorý okrem iného vytvorí aj podmienky a situácie, tvoriace potom osud človeka. Aby duchovné aj v týchto prípadoch zožalo to, čo zasialo.

Leto sa pomaly končí a blíži sa jeseň. Je tu teda hlavné obdobie dozrievania a zberu úrody. Spomeňme si preto s vďakou pri pohľade na plody tohtoročnej úrody aj na ten veľký podiel práce tých, bez ktorých by žiadnej úrody nebolo.

A pri pohľade na to množstvo plodov si uvedomme, že obdobie zberu úrody nastalo už nielen podľa stolových či nástenných kalendárov, ale aj podľa kalendára svetového.

D. H.