Nastáva doba, keď sa zo všetkých komunikačných prostriedkov vynárajú proroci a rôzni lídri, aby zvestovali príchod niečoho nového. Tí pozemsky najvýznamnejší a mediálne najviac pretriasaní rozprávajú o nástupe nového systému riadenia – či už v skratke nazvanom Novom svetovom poriadku, zainteresovanom kapitalizme, alebo o vzniku multipolárneho sveta. Oznamujú, varujú, zvestujú, upriamujú pozornosť rôznymi smermi smerom k niečomu novému, čo doposiaľ ešte nebolo.
Bežný človek ešte netuší, čo si má pod týmito slovami predstaviť a čo ho v budúcnosti čaká. Cíti však neistotu a nepokoj z budúcnosti. Všetko lomcuje rozorvanou dušou ľudstva, neprináša občerstvenie, osvieženie, ale spaľuje a vysáva i poslednú silu, ktorá človeku ešte ostala v tejto temnote prítomnosti. Napĺňa sa prírodný zákon že ten, kto má veľa bude mať ešte viac a ten čo má málo, prichádza aj o to málo, čo mu ešte ostalo. Objavuje sa množstvo úvah, analýz, článkov. Ako v opojení potácajú sa čitatelia a poslucháči z miesta na miesto, neistí v sebe, neslobodní, pretože boli odvedení z priamej cesty. Tam, kde už nestačia sily mainstreamu, siahajú ľudia po alternatívnych zdrojoch, tí viac duchovní obracajú pohľad k rôznym združeniam a k duchovným majstrom. Nachádzame tu však skutočnú potravu potrebnú pre duchovné oživenie? Aj to je dôkaz neplodnosti všetkého predkladaného. Pretože to, čo ducha unavuje a neprináša posilu, nie je to pravé. Ešte narýchlo budú musieť prejsť cestou toho nesprávneho, aby sa snáď vrátili späť k tej pravej ceste vedúcej nahor, ktorú dávno stratili, alebo zájdu. Tou pravou cestou je práve cesta k Najvyššiemu stojaca pre každým človekom. Žiaľ, človek z nej zišiel a začal vyhľadávať učenosť a namýšľať si, že ceste k výšinám je potrebné namáhavo sa učiť a že musí byť ťažká. Aj predtým jednoduché veci sa zdajú byť zložité a sú vyhradené vede a „odborníkom“, hoci sa bytostne dotýkajú každého človeka. Ľudia sa stali zvučiacim kovov so svojím nesprávnym vedením; zatiaľ čo ich úlohou je byť živými a podporovať stvorenie. Človek, tešiaci sa z krásy prírody, ktorý za to vďačne obracia svoj pohľad nahor, stojí pred Bohom vyššie, než ten, ktorý dokáže kvety a živočíchy vedecky rozobrať bez toho, že by v tom poznal veľkosť svojho Stvoriteľa.
To, čo platilo ešte pred niekoľkými rokmi za zažitý a tradičný vzor správania sa a bolo považované za hodnoty, zrazu mávnutím čarovného prútika už neplatí a všetci, ktorí pretláčajú a chvália to nové prichádzajúce, sú nútení niečo v sebe potláčať, alebo sa nad logikou veci a zdanlivým rozporom s doterajšími hodnotami vôbec nepozastavovať. Týka sa to predovšetkým morálky, hodnôt, zákonnosti, ako aj ten najelementárnejšej logiky. Zákonnosť poňatá v ľudskom smere, tvoriaca právny poriadok ako súhrn noriem správania sa spoločnosti, žiaľ v poslednej dobe na plnej čiare zlyháva v smere nelogičnosti a ohýbania, keď volení zástupcovia prijímajú normy a zákony namierené proti vlastnému národu a vlastným voličom. Prípadne príjmu niečo, o čom vopred vedia že nie je pre ľudí záväzné a vyhrážajú sa im toto dodržiavať represívnymi prostriedkami.
Tak, ako sa objavujú rôzne úvahy, ako to „nové“ bude vyzerať, vzrastá aj tlak na každého človeka za účelom jeho vlastnej očisty a vydania plodov za celé jeho doterajšie bytie. Tento cyklus a kolobeh vykonáva jednak svetová časť, pod ktorú patrí Zem, Zem samotná, jednotlivé svetadiely, štáty, národy, rodiny a samozrejme jednotlivec ako ľudský duch. Všetko prichádza do doby, keď začne chodiť hospodár s košom a búšiť do stromov, aby vydali svoje plody. Čo bude dobré, vezme so sebou, to zlé a nepožívateľné skončí v ohni.
Pre čo najlepšie zvládnutie nadchádzajúcej doby je potrebné zmieniť sa o zodpovednosti a zákonoch už nie ľudských, ale večných, z ktorých mali čerpať tie ľudské zákony inšpiráciu. Tie sa namiesto toho od nich odchýlili a v súčasnosti sú namierené proti všetkým tým, od ktorých má v zmysle právnych teórii moc pochádzať, ale priamo aj proti Tomu, ktorý je najvyšším Tvorcom a Darcom. V ostrom protiklade sa javia tým, ktorí sú slobodného ducha a snažia sa usilovať k výšinám. Takí nie sú poslušní ľudskému systému snažiacemu sa ľudí manipulovať a dávať im nezmyselné príkazy, takí žijú poslušnosťou k Najvyššiemu a Jeho večným zákonom.
Takíto ľudia hľadajú Pravdu najvyššiu a snažia sa svoje konanie prispôsobiť práve nej. Prestávajú byť objektom cudzieho záujmu, ale stávajú sa skutočným subjektom, živým človekom schopným plne rozlišovať to, čo k nemu prichádza a vybrať si len to z toho, čo je hodné skutočného človeka. Práve preto je potrebné usilovať sa o duchovné napredovanie a sústavne túžiť po tom vyššom. Dobrou pomocou, na ktorú už ľudia zabudli, sú Božie prikázania. Aj tie si ľudia značne zjednodušili a spravili z nich nepoužiteľné archaické pojmy slúžiace záujmom cirkví a rôznych združení. Ľudia dneška nerozumejú ich pravému zmyslu a významu, ktoré jediné skrývajú v sebe priamu cestu a šťastie pre ich ducha a zároveň pre celú ľudskú spoločnosť ako celok.
Tí rôzni proroci a zvestovatelia toho ich nového, povyšujúc seba samých na bohov, alebo patrónov ľudstva, pretože doposiaľ mohli siahnuť takmer na všetko, na čo pomysleli, alebo dostali temnú inšpiráciu, pritom zabúdajú na to najdôležitejšie: na samotného Stvoriteľa, Darcu a Pána všetkého. Práve On vložil do nášho bytia tie pravé Zákony, ktoré v súčasnosti privádzajú všetko k rozuzleniu. O takých nemá ani zmysel pojednávať, pretože tí sa vedome prisľúbili temnému a odplaty sa im zaiste dostane podľa spôsobu ich práce v znásobenej miere. Pomôcť sa dá ešte tam, kde je túžba po niečom lepšom a duchovná iskra v človeku úplne nezhasla, len ostala zasypaná povrchnosťou a inými nánosmi prachu. Chcenie však musí vyjsť od človeka samotného, až vtedy mu môže byť podaná ruka z druhej strany na pomoc.
Nová doba nastáva, neprichádza však s radosťou a vítaním, ale ako zlodej sa prikráda v noci neistoty a klope na brány ľudských duší. Čoraz viac sa ukazuje to, čo bolo nesprávne a rúca sa doposiaľ zaužívaný spôsob života. Svoje charaktery ukazujú ľudia verejného života, politici, herci, ukazujú sa aj nikým nevolený pomyselní páni, prívrženci rôznych kultov, kultúry smrti a všetkého možného aj nemožného. Každému z nich sa dostane odplaty v zmysle toho, čo zasial. Žatva však bude mnohonásobne väčšia, než tomu bolo u sejby. Aj to je jedným zo zákonov Božích.
Pre tých, ktorí túžia po niečom lepšom a krajšom znie prísľub z výšin: „Stoj pevne v dôvere, človeče, Pán pripraví tým, ktorí v Neho veria a dôverujú mu, novú dobu, zasľúbenú ríšu na Zemi. Nemaj strach, ale maj pohľad uprený k svojmu Pánovi a Jeho sila ťa posilní a dodá ti nádej. Ty však buď aktívny a vynalož všetky svoje sily v ústrety k očakávanej zmene a prepoj svoje chcenie s vôľou Pánovou.“
Vítajme zároveň všetko rúcajúce sa, lebo je to predzvesťou príchodu toho nového a smerujme tomu v ústrety. Všetok strach nahraďme dôverou v Pánove prikázania a zákony!
Práve splnenie týchto prikázaní a porozumenie základným zákonom univerza môže človeku pomôcť v jeho úsilí prebudiť v sebe cit, čo povedie k prejaveniu sa jeho schopností a možností. Tým človek získa pravú schopnosť poznávať ostatných ľudí, stratenú z pohodlnosti. Postupne bude strácať to mŕtve a strojové a opäť sa stane živým človekom. Povstanú skutočné osobnosti, zatiaľ čo terajší stádovito pestovaný živočích sa musí vytratiť. Jedine takí budú smieť vstúpiť do novej doby na zemi, vyznačujúcej sa novým – Božím svetovým poriadkom, ktorý mal už dávno vládnuť na tejto zemi.
