Žijeme veľmi dôležitú dobu. V školskej terminológii by sa dala prirovnať k štvrtému ročníku strednej školy v čase, kedy sa robí maturitná skúška. Za nami je písomná skúška z prvého predmetu, kde viacerí obstáli, mnohí však nie. Nikto ešte nepozná výsledky, hoci medzi študentmi už kolujú zaručené „správne“ odpovede. Niektorí sa tešia ako ľahko ňou prešli a sú aj takí, ktorí pochybujú, či ju zvládli. V skupine kráčajúcich širokou pohodlnou cestou je mnoho takých, ktorí sa tešia ako dobre ňou prešli a prstom ukazujú na tých druhých, ktorí na otázky odpovedali ináč. Oni sú si ale vedomí, že odpovedali najlepšie, ako odpovedať mohli, lebo tak boli vedení svojou intuíciou a načúvali hlasu svedomia. U niektorých z tábora tešiacich sa, sa objavuje skupina, ktorá medzitým dospela k poznaniu, že z každej strany kolujúce odpovede neboli tým správnym. Majú pevné odhodlanie a predsavzatie spraviť všetko preto, aby sa pri ostatných skúškach nechali vnútorne viesť, a aby boli schopní tento tichý nápomocný hlas počuť. Snažia sa dívať vpred a vložiť všetku silu do prípravy na ďalšie písomné skúšky z iných predmetov a predovšetkým na skúšky ústne. To sú podmienky, ktoré sú pre všetkých študentov rovnaké.
Počas príprav na tieto ďalšie skúšky využívajú študenti Školy života všetky vedomosti, ktoré sa doposiaľ naučili, opakujú a utvrdzujú naučené, berú si poučenie z menších skúšok, ktoré nezvládli a snažia sa pripraviť sa na tú hlavnú skúšku, ktorá rozhodne o tom, či sa budú smieť navrátiť do svojho duchovného domova a stať sa kandidátmi večného života. Možnosť opravných skúšok tu zatiaľ ešte stále je k dispozícii, ale takíto študenti riskujú, že nestihnú ten správny vlak, na ktorý chceli pôvodne nastúpiť. Žiaľ sa nájdu aj takí, ktorí sa dobrovoľne vydali opačnou cestou a myslia sa, že pod jej ochranou sa ich maturitné skúšky netýkajú.
Tí, ktorí sa po celý čas predtým poctivo pripravovali a študovali, majú to v tento čas jednoduchšie. Tým, že venovali dlhý čas štúdiu, pôsobia síce navonok trochu neisto, čo spôsobuje množstvo naštudovaného a prežití, pretože poznajú mnoho zákutí učebných osnov a tušia rôzne záludné otázky, ako aj ťažké príklady. Poznajú postup, ako zvládnuť aj tie, hoci vedia že čísla a zadania sa budú od naštudovaného líšiť. Snažia sa na všetko rozpamätať a prebudiť svoj cit. Vedia, že mnohé dávne vedomosti a prežitia ešte zahaľuje páska zabudnutia. Na druhej strane, tí menej poctiví, alebo takí, ktorých učenie nebaví a našli si iné záujmy, sú navonok maximálne spokojní a sebaistí, lebo ovládajú to málo, o čom si myslia, že stačí. Myslia si, že sa stačí každý deň najesť a napiť, mať kvalitné oblečenie, dom, auto a dostatok peňazí. Mnohí z nich sa naučili riešenia aj s číslami naspamäť, nerozumejú postupom a zabúdajú pritom, že čísla na skúškach sa môžu líšiť od toho, čo preberali. Nemajú porozumenie pre tých druhých, vysmievajú sa im a tvrdia, že pre nich na tejto zemi nie je miesto. Vidia ich ako podriadených slabochov, ktorým chýba akákoľvek dravosť a sebavedomie.
Tak aj človek samotný bol starostlivo pripravovaný duchovnými pomocníkmi. Na vzdelávanie dostal neskoršie stvorenie a v ňom ho osud priviedol na nádhernú planétu Zem, ktorá prekvitala pod šikovnými rukami bytostných. Každé rozhodnutie, každé ochutnávanie z darov tejto Zeme bola pre ľudského ducha taká malá skúška. Postupne sa mal zdokonaľovať a postupovať triedami na ceste svojho bytia. Mal sa naučiť poznávať zákony stvorenia a v diele nájsť odtlačok múdrosti a lásky Tvorcu. K tomu navyše dostal mnoho pomocí od duchovných pomocníkov, vodcov, akgo aj od samotného Božieho Syna. V súčasnosti mal disponovať veľkou vnútornou čistotou a radosťou z božieho obdarovania, mal sa tešiť na túto dobu záverečných skúšok, ktoré by len posilnili jeho túžbu po Svetle a rozšírili by stupeň jeho duchovného poznania. Mal sa tešiť na priblíženie sa vyslancov vedenia školy života a ďakovať za to, že mu všetko toto prenechali k používaniu. S vďakou by im ukázal všetko to, čomu sa doposiaľ naučil a s otvoreným srdcom by prijímal to nové, čo sa od nich ešte len dozvie. Tešil by sa na možnosť smieť vo svojom zdokonalovaní pokračovať v Raji, pretože čím viac v učení na Zemi pokročil, tým viac by vedel, koľko mu toho ešte chýba a stal by sa pokorným a múdrym.
Maturitný ročník už dávno vedel o tom, že na konci vekov, keď sa bude štúdium školy života chýliť ku koncu, zošle samotný Majiteľ a Vlastník svojho Syna, ktorý príde overiť stav vedomostí študentov.
Ale v akom stave sa však nachádza náš maturitný ročník?
Veríme, že hoci sa nachádza tesne pred skúškami, je ešte mnohé otvorené. Sú mnohí, ktorí nechcú porozumieť učivu Školy života a konajú presný opak. Aj pre nich bude platiť to, čím tak radi obhajovali svoje naučenému odporujúce konanie pred inými: „neznalosť zákona neospravedlňuje.“ Žiaľ sami uzatvorili svoje oči, uši a vnútorný zrak jemným náznakom a záchvevom svojho vnútra a tichému hlasu, ktorý im napovedá, čo je správne. V dobe pred maturitou ešte čakajú žiakov mnohé pomoci, ktoré im umožnia na poslednú chvíľu rozpamätať sa na učivo a časy, keď sa učili s radosťou a získané vedomosti hneď uplatňovali vo svojom živote.
To najdôležitejšie však je, že všetku tú vnútornú túžbu a prácu vnútra musí každý študent uskutočniť sám. Ostatní študenti, ako aj družina Syna Vlastníka môžu ukázať smer a poskytnúť návod, ale počíta sa len dobrovoľné konanie. Pretože na maturitnej skúške rozhoduje každý žiak Školy života o svojom vlastnom osude a vlastnej budúcnosti.
