Dni plynuli pomaly ďalej. Využíval som každú chvíľu na to, aby som strávil čo najviac času v prírode mimo ľudí. Keď som cítil, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí, a keď mi to povinnosti dovoľovali, spal som vonku, kde som sa cítil byť súčasťou celého toho preveľkého sveta a jeho zachvievania, vítajúc Božiu Lásku. Maličký bezvýznamný človiečik ako súčasť veľkého celku! Plány pobudnúť čo najviac v prírode mi zhatilo sčítanie ľudu, ktoré nariadil cisár. V presne určený čas sa budem musieť dostaviť k zápisu. O to silnejšie rástla vo mne túžba po Láske Božej. Budem sa snažiť čas strávený medzi ľuďmi vynahradiť túžbou po Nej a celú svoju bytosť smerovať k Božským Výšinám. Svoje stáda som prenechal inému pastierovi a vydal som sa na cestu. Hoci som pochádzal z blízkeho okolia, vyžiadala si niekoľko dní. Prejsť nehostinnou krajinou nie je jednoduché, no cítil som, že niekto mi ukazuje smer cesty. Bez rozmýšľania som ho nasledoval. Našťastie som nemusel vyhľadávať ľudské obydlia, keďže som bol zvyknutý spávať vonku. Musel som byť opatrnejší ako pri svojom stáde a pri svojich verných pastierskych psoch. Napriek tomu som vždy našiel dostatočne chránené miesto, kde som mohol zaľahnúť. Že som blízko jedného z miest, napovedal zmenený vzduch, ako aj útvary vznášajúce sa naokolo. Uprostred pustatiny boli tieto formy boli úplne iné. Slobodné, čisté, krásne, pripomínajúce niečo vzdialené, čo som poznal a prežil kedysi predtým. Radosť vo mne silnela do miery, akú som ešte nikdy nezažil. Láska Božia, už si tu, alebo sa len všetci tešia na Tvoj príchod? Upadol som do hlbokého spánku.

Neviem, či sa mi to len zdalo, ale obrazy sa mi zdali také živé, akoby som bol súčasťou tohto deja. Videl som Kráľa. Kráľa Nebies alebo Veľaváženého Rytiera, ktorého sprevádzali Jeho verní Služobníci. Vôkol šumel vzduch, pozauny trúbili, verní tvorili most a zároveň lemovali cestu k Zemi, k miestu, kde sa mal Kráľ narodiť.

Videl som, kam budú smerovať Jeho kroky a nechcel som chýbať. Vstal som svieži a šťastný ako po dlhej prespatej noci a kráčal som smerom, ktorý ukazovali vznešení Služobníci. Aj moja maličkosť túžila byť pri tom, aby smela privítať Kráľa. Ten nadpozemský jas mi ukazoval cestu, mal tvar Hviezdy, akú som dosiaľ na nebi nevídal. Kráčal som ľahkým, priam posvätným krokom. Predstavoval som si, ako vznešení sprevádzajú svojho Pána a Kráľa a my, ľudia, pastieri ako ja alebo králi a kňazi ho privítame. Kto je ten Kráľ? Je to Posol Božej Lásky, alebo Božia Láska samotná? Na to som ešte nepoznal odpoveď, ale pre biedneho pastiera to ani nebolo dôležité.

Uprostred noci, ako som sa blížil k mestu, jasná žiara osvetľovala jedno miesto. Nebol som sám, spolu so mnou prichádzali aj iní pastieri a rozprávali o Mesiášovi. Tak ako ja boli sťaby omámení a mierili tam, kam ukazovala nadpozemská žiara. Je Mesiášom tento Kráľ Nebies, ktorého nám zosiela Božia Láska? Áno, asi to bude tak.

„Ó, Božia Láska, príjmi vďaku biedneho pastiera za nesmiernu Milosť, ktorej sa mu dostalo!“

Z môjho srdca vytryskla nahor tichá prosba spolu so sľubom:

„Som Tvoj a rád budem pomáhať urovnávať Tvoju pozemskú cestu.“

Spolu s pastiermi sme stáli pri malej maštaľke, okolo ktorej povieval svieži vzduch. Skrze žiaru k nám prehovárali Nebesá a my sme stúpali raz nahor vo svetlej sile, aby sme sa vzápätí naplnení šťastím vrátili na túto Zem. Kľačal som na kolenách, modlil som sa a po tvári mi stekali slzy šťastia ako malé semienka mojej duchovnej túžby. Prial som si, aby z nej raz vyrástol plameň, ktorý bude Kráľovi nápomocný a ktorý tak ako neznáma Hviezda tejto noci, bude ľuďom ukazovať cestu k Nemu.

Nenaliehal som na nikoho, aby ma pustil dovnútra, ani som sa nepredieral do maštaľky. Oslovilo ma však šťastie, jeden muž stredných rokov mi ponúkol vstúpiť. Vošiel som dovnútra a uvidel som matku s dieťaťom obkolesenú ľuďmi, obyčajnými, ako som bol ja. V žiare Hviezdy prorokovali a múdro rozprávali, čo ma napĺňalo veľkou radosťou, že budúci Kráľ na Zemi nebude sám a že už teraz Ho poznáva toľko ľudí. Predstavoval som si, čo sa bude diať o niekoľko rokov, keď Mesiáš – Kráľ vyrastie.

Nastala chvíľa, ktorá ovplyvnila nielen celý môj život, ale aj celé moje bytie. Stál som pred malým dieťatkom, v ktorom som spoznával mocného Kráľa Nebies. Moje pery onemeli, postačil jeden pohľad naň a môj zrak klesol k zemi. V okamžiku sa mi môj vtedajší život prepojil s prechádzajúcim bytím, kedy som ako súčasť veľkého zástupu slávnostne skladal sľub. Kráľovi a mocnému Vládcovi. Môj doterajší život začína dávať zmysel! Preto som zdanlivo neužitočne trávil toľko času v prírode a so svojimi stádami, aby som sa dokázal nerušene otvoriť týmto z Nebies prichádzajúcim prúdom, aby nič nestálo v ceste medzi mnou a Obdarovaním ľudstva z Výšin.

Som Tvoj, ó, Kráľu môj! Mlčky som odstúpil do kúta miestnosti, odkiaľ som v pokore a radosti sledoval maličké dieťatko. Od radosti som sa nedokázal sústrediť na nič iné, len som prosil, nech mi je ukázaná moja ďalšia cesta. Vedel som, že pri dieťatku zostať nemôžem, že smiem byť užitočný ešte niekde inde. Z hĺbky mojej duše dralo sa toto prežitie, podporené mocnou silou Hviezdy, aby  som odovzdal druhým ľuďom zvesť o tom, čo napĺňa moje vnútro. Všetci, ktorým mám túto radostnú zvesť podať, mi budú sami privedení do cesty.  Tak sa ja stalo. Kráčal som, kade ma nitky radosti viedli a všetkým, čo boli mojím zjavom oslovení, podával som zvesť:

„Narodil sa vám Mesiáš, Spasiteľ, Hviezda k Nemu ukazuje cestu! Choďte sa aj vy pokloniť Jeho Veľkosti!“

Zabudol som na všetko ostatné, na svoje stádo, na sčítanie, kráčal som pomedzi ľudí a konal to, k čomu ma volalo moje vnútro. Všetky potrebné slová mi boli darom dávané do úst. Na väčšinu ľudí posolstvo zapôsobilo, málo z nich sa šlo aj presvedčiť a pokloniť Mesiášovi, viacerým to však bolo úplne ľahostajné. Nezúfal som a s o tom väčším nadšením a presvedčením som sa delil o svoje prežite. Prestal som rátať tých, ktorí ho úplne odmietli, vždy som sa tešil hoc z malého počtu, avšak tých pravých.

Na svojej púti som stretol aj troch kráľov, mudrcov pochádzajúcich zo vzdialených krajín, ktorí už boli dlhší čas na cestách. Aj oni kráčali za Hviezdou, zdalo sa, že ich moja správa vôbec neprekvapuje, ale správa, že sú už blízko cieľa, vdýchla do nich nový impulz. Dozvedel som sa od nich, že sú kráľmi ďalekých krajín a hľadajú Mesiáša, ktorého čas a miesto príchodu na Zem im bolo dané vyčítať z hviezd. Nikdy dovtedy som takých múdrych a vznešených ľudí nevidel, v hĺbke duše som cítil, že nás spája spoločná túžba, a hoci mi boli pozemsky vzdialení, duchovne som ich pokladal za svojich bratov.

Celá udalosť tejto Posvätnej noci mnohých ľudí natoľko zblížila, že hoci sa videli po prvýkrát, boli si nesmierne blízki a mali chuť jeden druhého objať. Kráľ, už ako malé dieťa, dokázal takto zbližovať ľudí. Tešil som sa na budúcnosť nášho národa, ktorú som videl omnoho žiarivejšiu a svetlejšiu.

Jas Hviezdy, ako aj odlesk udalostí nad maštaľkou postupne hasol a život sa vracal do bežných koľají. Po zápise som sa vrátil k svojmu stádu. Odvtedy ubehlo mnoho času, no obraz Kráľa Nebies vo mne nikdy nevyhasol.

Miera milosti smieť načrieť do hĺbky vnútra tohto otvoreného ducha sa naplnila. Je vďačný za to, že taký dlhý čas smel pokračovať vo zverenej úlohe a priblížiť udalosť tým, ktorí sa jej nemohli zúčastniť. Obdarúvajme druhých tak, ako to vtedy robil on, nie darčekmi a plnými stolmi, ale rozprávaním a šírením poznania o veľkom duchovnom dianí, ktorého sme súčasťou. Šírme odkaz tejto noci v pravom svetle, pod lúčom Hviezdy, ktorej žiarenie nám pomôže odovzdať ho tým pravým spôsobom.

Nech v nás ožije táto Posvätná noc a rozžiari iskru nášho ducha.