Všetko musí byť nové. Nie je to len výzva, stačí hlbší pohľad na akúkoľvek oblasť ľudského života, a uznáme, že je to pravda. Aj oblasť práva a spravodlivosti čaká veľká, málo predpokladaná zmena. Jej rozsah možno vidieť zatiaľ len v náznakoch, no do akej hĺbky bude siahať, si ešte nedokážeme predstaviť. V každej oblasti života sú človeku spočiatku ukazované prvé náznaky základov niečoho nového. A tak je to aj v oblasti justície a práva.

Dôležitou úlohou každého štátu, ktorý bude chcieť byť pre budúcu dobu zachovaný, je výstavba právneho systému vychádzajúceho vo svojich základoch z Božích Zákonov.

Čo človek zasial, to zožne. Platí to doslovne, ale aj obrazne vo všetkých oblastiach nášho pôsobenia a myslenia. Za každé konanie príde tomu zodpovedajúca odplata.

Vôbec však nebude ľahké byť nejakému človeku sudcom, lebo hlavná zodpovednosť za rozhodnutie bude padať, tak ako i v súčasnosti padá, na samotného sudcu. Nech každému, kto chce súdiť a morálne kázať druhým, sú výstrahou slová: Moja je odplata, moja je pomsta!

A ako hovorí Pán, za všetky svoje rozhodnutia a konanie je sudca osobne zodpovedný ako každý iný človek. Musí stavať na láske, lebo len v pravej láske spočíva spravodlivosť.  

Súdnictvo nebude nástrojom pomsty, právnych dohadov, storakých výkladov, vo všetkom bude jasnosť, zrozumiteľnosť a jednoduchosť v takej miere, že aj najväčší popierač padne pred tou veľkosťou a múdrosťou na kolená. Veľkosť budúcich zákonov sa prejaví práve v tom, že budú každému ľudskému duchu jasné a zrozumiteľné. Prebudia sa a prídu tí, pre ktorých bude takéto konanie prirodzené, lebo budú stáť v lúči Božieho pôsobenia. Nik sa nebude uchádzať o ich miesto, ich pozícia nevzíde z konkurzu pred komisiou, ale povolaním človeka do služby samotným Najvyšším.

Po prekonaní počiatočných problémov a nedôvery vzrastie ich dôveryhodnosť medzi ľuďmi, budú z nich vyhľadávaní učitelia a pomocníci pri nastavení chodu mnohých vecí a v ich prítomnosti bude rásť v ľuďoch túžba po poznaní, snaha byť ešte lepšími, ako boli včera.

Bude ich čakať riešenie mnohých problémov a hľadaní ciest, na ktoré dnešné súdnictvo vôbec neprihliada alebo o nich ani netuší. Mnohé z toho bude zmyté očistnými prúdmi, niečo bude stále pretrvávať.

Vezmime si len dôležitosť jednoduchého skutočného odpustenia. Prípad, ktorý sa nemusel, ale aj mohol udiať:

Prenesme sa do čias druhej svetovej vojny. Transporty nových zajatcov do koncentračného tábora. Pohyb ruky jedného z vojakov ukazuje smer ku kremačnej peci. Do nej sú zaživa vrhaní prichádzajúci ľudia. Starší väzeň slúžiaci pri peci sa s posmechom díva, ako ich životy končia v plyne. Tých, čo sa bránia, tam surovo sáče za pomoci druhých. Vyžívajúc sa v pocite dôležitosti a moci, posilňuje okolo seba niekoľko netvorov, ktoré vytvoril. Pre nás je dôležité všímať si jeho vnútorný svet a pohnútky jeho konania. V jednom transporte sa nájdu takí, čo mu sľubujú pomstu za všetky ohavné činy. Oni končia v peci, ale staršieho väzňa sa zmocňuje strach. Žeby to bola ich kliatba? Stále na to myslí, no už sa ich nemôže spýtať. O niekoľko mesiacov končí v peci takisto aj on.

Jeho život skončil a on sa ocitol v jemnejších úrovniach. Nitky jeho životnej dráhy sú v ďalšom živote privedené do rómskej osady a na svet prichádzajú i jeho bývalé obete. Život ide bežnými cestičkami, kým sa v tlači neobjaví na prvých stranách správa: Skupina skinheadov napadla Róma, poliali ho benzínom a zapálili. „Mravné autority“ i bežní čitatelia spolu s organizáciami proti násiliu odsudzujú vo svojich komentároch rasizmus. Mladíci sa ocitnú pred súdom. Poľahčujúce okolnosti nie sú žiadne, čin vykonali úmyselne, ani ho dokonca neľutujú. Okrem prokurátora sa prihovorí aj znalec, na súde plače matka obete a sudca vyriekne pár moralizujúcich slov. Hrozí im trestná sadzba toľko a toľko rokov odňatia slobody. Ale ľudský život už neprinavrátia. Niekto v novinách sa pýta, či by nemali byť za takýto ohavný čin obesení! Iný sa pozastaví nad tým, že je aspoň o jedného darmožráča menej, sudca sa obáva médií, ako sa doňho pustia, ak vyriekne trest na spodnej hranici trestnej sadzby.

Ako by ste rozhodli vy, ktorým bol tento obraz predostretý, keby ste mali moc, aký rozsudok by ste nad našimi skinheadmi vyniesli? Priali by ste si vôbec byť sudcami, ak by ste stáli pred takouto úlohou?

Na svetlo sa v blízkej dobe budú dostávať aj také záležitosti, o ktorých ani samotní aktéri nemajú tušenia, alebo si myslia, že sú už dávno zabudnuté. Bude to ešte ťažká a náročná doba, ale tým, ktorí ju správne uchopia, umožní pozdvihnutie a duchovný pokrok netušeného druhu.

Ľudstvo zažije veľké, preveľké otrasy, keď to, čo platilo včera, nebude platiť dnes a zajtra to bude už dávno zabudnuté.

Justícia a spravodlivosť sa stanú jednou z profesií, do ktorej bude chcieť vstúpiť len málokto. Bude to súvisieť s vysokou osobnou zodpovednosťou a vytriedením prospechárov, ktorí túto sféru ľudskej činnosti vo veľkej miere vyhľadávali.

Nech čitateľ nevidí v justícii novej doby nejakú vyvolenú kastu vládnucu všetkým ostatným, ale práve tých, čo sa zachvievajú vo zvýšenej miere v lúči Spravodlivosti a pomoc Zhora je viditeľne s nimi. Budú pôsobiť vo svojom špecifickom druhu. Predovšetkým to budú dobrí a spravodliví ľudia, magneticky priťahujúci ostatných, v snahe odovzdať im zo seba to najlepšie, vysvetľujúci základné princípy spolunažívania a pôsobenia Božskej Spravodlivosti, dávajúci z veľkého obdarovania, ktorého sa im dostalo. Nepredstavujme si pod ich pôsobením len represiu a snahu o drakonické dodržiavanie Božieho poriadku, viďme v Spravodlivosti pôsobenie Lásky, ktorá dbá o blaho druhých a ich prospech.

Nebude to funkcia či hodnosť, ktoré si budú zasluhovať úctu. Úcta bude spočívať v miere zachvievania sa príslušného človeka s celkom Stvorenia a tomu zodpovedajúcej miere požehnania činnosti, ktorú budú on a ním inšpirovaní ľudia vykonávať.

Veľké zmeny a nová doba nám so svojimi požiadavkami zaklopú čoskoro na dvere.