Životná múdrosť
Ďakujem dobrotivému Bohu a všetkým dobrým bytostiam, ktoré mi umožnili podeliť sa s vami o časť môjho životného príbehu. Teraz sa nachádzam na druhom brehu, alebo na onom svete a mnohé z mnou prežitého vidím úplne ináč, než tomu ešte bol v časoch, keď moja noha putovala po zemi. Už len samotné zdieľanie tohto príbehu s vami a precítenie celého môjho posledného pozemského života mi, ako čistý horský potok, záplavou sĺz prináša očistenie a precitnutie. Verím, že aj vám prinesie iný pohľad na súčasný svet. Budem vďačný za to, ak ho budete medzi sebou šíriť a krok za krokom prichádzať na to, čo mne smelo byť ukázané až omnoho neskôr.
***
Narodil som sa ako očakávané dieťa do rodiny učiteľa v jednej slnkom zaliatej krajine v Afrike. Naša krajina oplýva veľkým bohatstvom, ale jeho nesprávnym rozdelením dochádza k veľkej chudobe. Náš národ patrí medzi národy v detskejšom štádiu svojho vývoja. Má v sebe veľa dobra a úprimnosti, ale nedozrel ešte na tú úroveň, aby dokázal poznať úklady a manipuláciu predovšetkým bielych ľudí. Tí sú v našom poňatí symbolom materiálneho bohatstva, ale zároveň aj duchovného úpadku a veľkých nerestí. K našim ľuďom sa poväčšine správajú pohŕdavo a bez záujmu. Poznám však aj dobrých belochov, ktorí sa snažili odovzdať mi mnoho z ich múdrostí, tí sa však s tou prvou skupinou belochov nekamarátili. Poznal som, že aj medzi nimi sú rôzni ľudia a nie je možné hádzať všetkých do jedného vreca.
Od malička som túžil po vzore svojho otca po vzdelaní a toto som túžil odovzdávať ďalej. Náš národ trpel pod rôznymi diktátormi, ktorí vždy slúžili záujmom tej prvej skupiny belochov. Spočiatku som sa na týchto pomyselných vodcov hneval, alebo túžil byť ako oni. Mať všetkého dosť a rozhodovať o osude tých ostatných. Videl som, ako aj ich fungovanie na čele štátu mávalo krátku životnosť. Prišiel prevrat, prvý diktátor bol zvrhnutý a vodca povstania nastúpil na jeho miesto. Až na druhom brehu som objavil časť pravdy o tom, ako by mohol dobrý diktátor viesť náš národ a jednotlivcov v ňom k pravým hodnotám a ako rýchlo by sme my jednotliví jeho členovia mohli sa dostať z detského veku zodpovedajúcim prežitím ďalej. Žiaľ to práve nebol náš prípad.
Nikto netuší, kde sa vzali, začali prichádzať do jednotlivých väčších miest zvláštni bieli ľudia. Boli ešte iného typu. Na jednej strane som videl, že nemajú žiadne pekné úmysly, na druhej strane nám začali rozprávať o blahobyte belochov, veľkých peniazoch, ktoré čakajú na to, keď si ich v zemi belochov vyzdvihneme, ukazovali fotografie, videá. V našich dedinách si ľudia ich rozprávanie ešte mnohonásobne prifarbili a vznikli z toho priam báje o vysokých sumách v hotovosti, ktoré človek dostane ak vycestuje do európskej krajiny. Takisto dostane každý najnovší telefón a bude tam na neho čakať rodinný dom so ženou, ktorá bude ochotná sa za neho vydať a starať sa oň. Pre nás neznalých zneli tie príbehy ako vzrušujúce dobrodružstvo o ceste do zasľúbenej zeme. Dni a noci sme o tom snívali a premýšľali sme o kráse tej krajiny a nad všetkým tým, čo nás tam čaká. Pomaly, ale nebadane sa zmenilo moje uvažovanie o pomoci ostatným v našej krajine na sen o krásnom živote v novej, neznámej krajine belochov. Jedného dňa však snívanie nadobudlo konkrétne kontúry. Tí, ktorí sa dostavia budúci týždeň na miesto, odkiaľ vedie železnica, budú môcť vycestovať. Neváhal som ani chvíľu a ocitol som sa medzi mnohými podobného osudu ako ja sám. Najprv nasledovalo niečo ako zaškolenie a krátka prednáška. Absolvoval som hodiny a dni, kým sme sa ocitli pri mori. Naložila nás veľká rybárska loď, ktorá nás následne nechala na veľkom člne a otočila sa na odchod. Následne nás tam našla iná loď s bielymi ľuďmi na palube. Tí nás vyložili na pobreží, kde sa nás ujali humanitárni pracovníci. Boli na nás milí, dávali nám jedlo a pitie, poskytli nám ubytovanie, aké sme u nás doma nikdy nemali. Žiaľ sme sa k tomu všetkému nepekne správali a nedokázali sme si to vážiť. Navyše sme si mysleli, že tí druhí sú povinní sa o nás starať a bolo toho len málo, čomu sme skutočne rozumeli. Očakávali sme tie najnovšie telefóny, byty alebo domy a istý príjem každý mesiac. Za to sme však neboli ochotní poskytnúť nič okrem toho, že sme. Situácia sa však vyvinula úplne iným smerom. Prichádzali ďalší a ďalší a pre nás už v útulnej ubytovni neostalo miesto. Navyše som toho ani veľmi neľutoval, lebo pravidlá ktoré tam platili, boli v rozpore s mojou povahou.
Po niekoľkých týždňoch som sa ocitol spolu s inými ako bezdomovec na ulici. Boli sme nútení žobrať a kradnúť, prípadne páchať inú trestnú činnosť. Iný spôsob, ako sa dostať k obžive, alebo alkoholu, na ktorý som si medzitým privykol, som nevidel.
Raz som sa ocitol vo vojne gangov, ktorá neprebiehala tak ako obvykle s palicami a päsťami, ale niekto vytasil zbraň a vystrelil…
Padol som na kolená a pred sebou sa mi ako film začali ukazovať obrazy z môjho života v Afrike, kde vyučujem ostatných, zakladám knižnicu, učím ich základným hygienickým návykom a oni mi moju lásku a starostlivosť opätujú tým najkrajším spôsobom, ako to len bolo možné – učia tomu istému svoju rodinu a blízkych. Tým tieto vedomosti rozširujú do celej krajiny, ktorá sa pomaly prebúdza a každý taký ako ja sa stáva kvapkou, z ktorých sa stáva riečka zúrodňujúca africkú vyprahlú púšť. Pomaly na nej začínajú rásť prvé stromy a palmy poskytujúce ochranu pred silno žiariacim slnkom.
Môj posledný pohľad smeroval na európske slnko, ktorého lúče ku mne prehovárali úplne inou rečou, než ku mne prehováralo to slnko africké. Moje telo ležalo v kaluži krvi v krajine Európanov. Plný emócii a hrejivého tepla som si v duchu predstavoval to požehnanie, ktoré mal môj život priniesť ľuďom v Afrike. Namiesto toho, zlákaný nič nehovoriacou formou, ničil som život niektorým belochom. Tak, ako som činil ja im, stalo sa v zosilnenej miere čoskoro aj mne. Pokladal som to za spravodlivú odplatu za svoj doterajší nenaplnený život.
***
Možno aj naša prítomnosť vo vašej európskej krajine je naplnením osudových nitiek za to, ako ste kradli a lúpili pôvodných obyvateľov Afriky z ich domovov, alebo ste sa priživovali na výsledkoch ich práce. Verte však, že v týchto bojoch niet víťazov, ale len porazených, slepých a bezzubých, kým ľudstvo neporozumie skutočnému zmyslu slov Božej lásky, ale bude konať podľa starého zákona v duchu oko za oko, zub za zub!
Ahmed
